Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, tzv. work-life balance, je v súčasnej dobe pre uchádzačov o zamestnanie jedným z významných rozhodovacích kritérií.
Autor OTS
Bratislava 25. júna (OTS) - Firmy preto menia svoj postoj a prichádzajú na to, že individuálny prístup, väčšia voľnosť a schopnosť vyjsť v ústrety požiadavkám zamestnancov je spôsob, ako si ich udržať a ešte k tomu prilákať aj nových.
Slovensko v miere nezamestnanosti atakuje historicky najnižšiu 5-percentnú hranicu. Takéto podmienky na trhu práce vytvárajú pre ľudí príležitosti získať lepšie zamestnanie a preto sú viac než kedykoľvek predtým ochotní zmeniť svojho zamestnávateľa výmenou za lepšie podmienky. Aj keď najväčšou motiváciou stále zostáva výška platu, pri finálnom rozhodovaní môže nakloniť váhu v prospech existujúceho alebo nového zamestnávateľa aj ponuka nefinančných benefitov. Samotné spoločnosti sa nachádzajú v silne konkurenčnom prostredí z hľadiska získavania a udržania tých najlepších. Hľadajú preto spôsob ako zamestnancov motivovať a poskytnúť im také pracovné prostredie a podmienky, ktoré by im okrem práce umožnili tráviť čas aj s rodinou a priateľmi.
Napriek tomu, že vo firmách so zmenovou prevádzkou je o niečo náročnejšie poskytnúť zamestnancom časovú flexibilitu, aj tu už existujú overené riešenia. Práca na zmeny sa väčšinou veľmi ťažko kombinuje so súkromným životom. Mnoho ľudí pracujúcich na zmeny čelí sociálnym problémom a kvôli zle nastaveným zmenám mávajú často narušený vzťah s rodinou. Aj keď flexibilné formy práce a rôzne nástroje, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ešte nie sú v našej pracovnej kultúre úplne bežné, mnoho spoločností si uvedomuje, že bez tejto podpory môže o svojich zamestnancov v dohľadnej dobe prísť.
„Nie je to tak dávno, čo sme vedúcim pracovníkom v zmenových prevádzkach odporúčali zaoberať sa zdravotnými a sociálnymi aspektami svojich zamestnancov, no nebrali nás vážne. Súčasná zložitá situácia na trhu práce spôsobená historicky najnižšou mierou nezamestnanosti prispela k výraznej zmene v ich prístupe. Do popredia sa dostávajú nové trendy ako individuálny prístup k zamestnancom či orientácia na flexibilitu a tzv. work-life balance. Som si istý, že tieto a podobné trendy sa budú v pracovnom prostredí presadzovať čoraz viac,“ hovorí Nunzio Totaro, riaditeľ spoločnosti Déhora pre Českú republiku a Slovensko.
Firma Déhora radí spoločnostiam fungujúcim v režime práce na zmeny, ako uspokojiť požiadavky zamestnancov, aby netrpel ich osobný život a aj napriek tomu odvádzali kvalitnú prácu a nebola narušená prevádzka spoločnosti. Okrem iného zavádza v rámci sociálnych inovácií aj možnosť tzv. samoplánovania, v rámci ktorého môžu zamestnanci zasiahnuť aj do rozvrhu svojich zmien a vybrať si ich podľa svojich osobných potrieb, či už fyzických alebo sociálnych. Zamestnanci si tak môžu lepšie organizovať svoj voľný čas a prispôsobiť sa potrebám rodiny, čo ocenia predovšetkým rodičia, ktorí sa musia starať o deti a domácnosť.
„Ak chcete byť uznávaný ako dobrý zamestnávateľ, musíte brať pri vytváraní pracovného plánu ohľad na svojich zamestnancov. Ak im prejavíte dôveru a dáte im pri plánovaní pracovnej doby slobodu, prispejte tým aj ku kvalite ich voľného času. Zamestnanci to ocenia a prejaví sa to aj na ich prístupe k pracovným povinnostiam,“ hovorí Roman Urban, konzultant v českej pobočke Déhora.
Viaceré prieskumy realizované u klientov spoločnosti Déhora ukazujú, že umožniť tzv. samoplánovanie prináša výhody obom stranám. Pre firmy tento krok znamená predovšetkým cestu, ako si udržať kvalitných zamestnancov a povesť atraktívneho zamestnávateľa. Navyše, skúsenosti Déhory potvrdzujú, že pokiaľ zamestnávateľ vychádza zamestnancom v ústrety, sú potom omnoho efektívnejší a výkonnejší a tým rastie aj produktivita firmy. Samoplánovanie pomáha zamestnancom zostať spoločensky aj fyzicky v dobrej kondícii, pretože sa sami rozhodujú o svojom pracovnom a voľnom čase a necítia sa tak byť prácou obmedzovaní. Samoplávanie sa samozrejme riadi určitými pravidlami. Zamestnávateľ si stanoví, čo je potrebné zvládnuť a zamestnanci sami rozhodujú o tom, kto a kedy to urobí. Pritom nie je dôležité, či ide o zmeny vo výrobe alebo služby zdravotníckeho personálu či IT firiem.
Slovensko v miere nezamestnanosti atakuje historicky najnižšiu 5-percentnú hranicu. Takéto podmienky na trhu práce vytvárajú pre ľudí príležitosti získať lepšie zamestnanie a preto sú viac než kedykoľvek predtým ochotní zmeniť svojho zamestnávateľa výmenou za lepšie podmienky. Aj keď najväčšou motiváciou stále zostáva výška platu, pri finálnom rozhodovaní môže nakloniť váhu v prospech existujúceho alebo nového zamestnávateľa aj ponuka nefinančných benefitov. Samotné spoločnosti sa nachádzajú v silne konkurenčnom prostredí z hľadiska získavania a udržania tých najlepších. Hľadajú preto spôsob ako zamestnancov motivovať a poskytnúť im také pracovné prostredie a podmienky, ktoré by im okrem práce umožnili tráviť čas aj s rodinou a priateľmi.
Napriek tomu, že vo firmách so zmenovou prevádzkou je o niečo náročnejšie poskytnúť zamestnancom časovú flexibilitu, aj tu už existujú overené riešenia. Práca na zmeny sa väčšinou veľmi ťažko kombinuje so súkromným životom. Mnoho ľudí pracujúcich na zmeny čelí sociálnym problémom a kvôli zle nastaveným zmenám mávajú často narušený vzťah s rodinou. Aj keď flexibilné formy práce a rôzne nástroje, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ešte nie sú v našej pracovnej kultúre úplne bežné, mnoho spoločností si uvedomuje, že bez tejto podpory môže o svojich zamestnancov v dohľadnej dobe prísť.
„Nie je to tak dávno, čo sme vedúcim pracovníkom v zmenových prevádzkach odporúčali zaoberať sa zdravotnými a sociálnymi aspektami svojich zamestnancov, no nebrali nás vážne. Súčasná zložitá situácia na trhu práce spôsobená historicky najnižšou mierou nezamestnanosti prispela k výraznej zmene v ich prístupe. Do popredia sa dostávajú nové trendy ako individuálny prístup k zamestnancom či orientácia na flexibilitu a tzv. work-life balance. Som si istý, že tieto a podobné trendy sa budú v pracovnom prostredí presadzovať čoraz viac,“ hovorí Nunzio Totaro, riaditeľ spoločnosti Déhora pre Českú republiku a Slovensko.
Firma Déhora radí spoločnostiam fungujúcim v režime práce na zmeny, ako uspokojiť požiadavky zamestnancov, aby netrpel ich osobný život a aj napriek tomu odvádzali kvalitnú prácu a nebola narušená prevádzka spoločnosti. Okrem iného zavádza v rámci sociálnych inovácií aj možnosť tzv. samoplánovania, v rámci ktorého môžu zamestnanci zasiahnuť aj do rozvrhu svojich zmien a vybrať si ich podľa svojich osobných potrieb, či už fyzických alebo sociálnych. Zamestnanci si tak môžu lepšie organizovať svoj voľný čas a prispôsobiť sa potrebám rodiny, čo ocenia predovšetkým rodičia, ktorí sa musia starať o deti a domácnosť.
„Ak chcete byť uznávaný ako dobrý zamestnávateľ, musíte brať pri vytváraní pracovného plánu ohľad na svojich zamestnancov. Ak im prejavíte dôveru a dáte im pri plánovaní pracovnej doby slobodu, prispejte tým aj ku kvalite ich voľného času. Zamestnanci to ocenia a prejaví sa to aj na ich prístupe k pracovným povinnostiam,“ hovorí Roman Urban, konzultant v českej pobočke Déhora.
Viaceré prieskumy realizované u klientov spoločnosti Déhora ukazujú, že umožniť tzv. samoplánovanie prináša výhody obom stranám. Pre firmy tento krok znamená predovšetkým cestu, ako si udržať kvalitných zamestnancov a povesť atraktívneho zamestnávateľa. Navyše, skúsenosti Déhory potvrdzujú, že pokiaľ zamestnávateľ vychádza zamestnancom v ústrety, sú potom omnoho efektívnejší a výkonnejší a tým rastie aj produktivita firmy. Samoplánovanie pomáha zamestnancom zostať spoločensky aj fyzicky v dobrej kondícii, pretože sa sami rozhodujú o svojom pracovnom a voľnom čase a necítia sa tak byť prácou obmedzovaní. Samoplávanie sa samozrejme riadi určitými pravidlami. Zamestnávateľ si stanoví, čo je potrebné zvládnuť a zamestnanci sami rozhodujú o tom, kto a kedy to urobí. Pritom nie je dôležité, či ide o zmeny vo výrobe alebo služby zdravotníckeho personálu či IT firiem.
Výhody samoplánovania z pohľadu firmy:
• Zvýšená produktivita
• Pokles absencií
• Menej nadčasov
• Nižšia fluktuácia zamestnancov
• Zatraktívnenie zamestnávateľa na konkurenčnom trhu práce
• Zvýšená operatívna flexibilita
Výhody samoplánovania z pohľadu zamestnanca:
• Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobný životom
• Spôsob odpočinku, ktorý zodpovedá individuálnej potrebe zamestnanca
• Väčšia motivácia a pocit šťastia
• Nastavenie pracovných zmien podľa vlastných biologických hodín (fyzických možností)
• Viac možností z pohľadu plánovania dovolenky
• Väčší vplyv na organizáciu svojho času
• Zvýšená produktivita
• Pokles absencií
• Menej nadčasov
• Nižšia fluktuácia zamestnancov
• Zatraktívnenie zamestnávateľa na konkurenčnom trhu práce
• Zvýšená operatívna flexibilita
Výhody samoplánovania z pohľadu zamestnanca:
• Lepšia rovnováha medzi pracovným a osobný životom
• Spôsob odpočinku, ktorý zodpovedá individuálnej potrebe zamestnanca
• Väčšia motivácia a pocit šťastia
• Nastavenie pracovných zmien podľa vlastných biologických hodín (fyzických možností)
• Viac možností z pohľadu plánovania dovolenky
• Väčší vplyv na organizáciu svojho času