Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf rezortu zdravotníctva schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok nie je dobrou správou pre pacientov, nemocnice a jej zamestnancov. Upozorňuje na to Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) vo svojom písomnom stanovisku. Združuje približne 70 neštátnych zariadení. Návrh rozpočtu schválila v stredu (5.10.) vláda SR.
Štát by mal za svojich poistencov podľa malých a stredných nemocníc platiť viac a neznižovať finančnú zodpovednosť za rezort zdravotníctva. Ten je dlhodobo podfinancovaný a žiadna reforma nebola úspešná bez dostatočných finančných zdrojov, poukazuje ANS. "Pripomíname prísľuby politikov dávať za poistencov štátu päť percent, realita je na úrovni štyroch," uvádza asociácia.
Deklarované úspory zatiaľ malé a stredné nemocnice označili za hypotetické. Ďalšie zadlžovanie systému je podľa nich pravdepodobné, čo môže mať negatívny dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti či na "krehký sociálny zmier v nemocniciach".
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v systéme malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so 100-miliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam v budúcom roku ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
Štát by mal za svojich poistencov podľa malých a stredných nemocníc platiť viac a neznižovať finančnú zodpovednosť za rezort zdravotníctva. Ten je dlhodobo podfinancovaný a žiadna reforma nebola úspešná bez dostatočných finančných zdrojov, poukazuje ANS. "Pripomíname prísľuby politikov dávať za poistencov štátu päť percent, realita je na úrovni štyroch," uvádza asociácia.
Deklarované úspory zatiaľ malé a stredné nemocnice označili za hypotetické. Ďalšie zadlžovanie systému je podľa nich pravdepodobné, čo môže mať negatívny dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti či na "krehký sociálny zmier v nemocniciach".
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v systéme malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej.
Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so 100-miliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam v budúcom roku ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
