Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko sa pripravuje na implementáciu európskych smerníc o energetickej efektívnosti, ktoré ovplyvnia tempo obnovy budov.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) - Pri energetickej obnove budov budú musieť vlastníci hľadať aj iné finančné zdroje, dostupné fondy a verejné zdroje sú totiž obmedzené. Riešením pri financovaní obnovy budov na energeticky úspornejšie by mohli byť garantované energetické služby (GES), ktoré umožňujú financovať renovácie z dosiahnutých energetických úspor. Upozornil na to predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) Marcel Lauko.
"GES umožňuje využiť finančný potenciál budúcich energetických úspor na splácanie investície. Podľa doterajších GES projektov, realizovaných členmi APES, dosahujú garantované úspory úroveň 30 - 50 %, čo vlastníkom poskytuje istotu, že budú mať z čoho projekt splácať," vysvetlil Lauko.
Slovensko sa pripravuje na implementáciu európskych smerníc o energetickej efektívnosti, ktoré podľa Lauka výrazne ovplyvnia tempo obnovy budov. Verejné orgány tak budú mať povinnosť každoročne obnoviť minimálne 3 % plochy verejných budov. Zároveň musia členské štáty EÚ do roku 2030 až 2033 zabezpečiť renováciu 16 až 26 % energeticky najhorších nebytových budov.
Lauko s odvolaním sa na organizáciu Budovy pre budúcnosť pripomenul, že Slovensko zaostáva v tempe obnovy budov. Podľa odhadov totiž na splnenie klimatických cieľov EÚ bude musieť štát do roku 2030 zrekonštruovať približne 100.000 budov. Aktuálne tempo obnovy budov nedosahuje ani 2 % ročne.
"Tempo obnovy na úrovni 3 % je akýsi predpoklad na to, aby zostávali aj staré budovy prevádzkyschopné. Ľudia si zaslúžia kvalitné a zdravé prostredie v školách, nemocniciach a iných dôležitých verejných priestoroch. Obnova verejných budov je v prvom rade o zvyšovaní energetickej efektívnosti a šetrení energie a verejných zdrojov," spresnila riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Doplnila, že investičný dlh je pri verejných budovách väčší ako dostupné, prevažne európske prostriedky. "Priestor pre súkromné zdroje cez garantované energetické služby vieme pritom zabezpečiť veľmi jednoducho cez zníženie 100-percentných grantových schém na nižšiu mieru financovania," dodala.
"GES umožňuje využiť finančný potenciál budúcich energetických úspor na splácanie investície. Podľa doterajších GES projektov, realizovaných členmi APES, dosahujú garantované úspory úroveň 30 - 50 %, čo vlastníkom poskytuje istotu, že budú mať z čoho projekt splácať," vysvetlil Lauko.
Slovensko sa pripravuje na implementáciu európskych smerníc o energetickej efektívnosti, ktoré podľa Lauka výrazne ovplyvnia tempo obnovy budov. Verejné orgány tak budú mať povinnosť každoročne obnoviť minimálne 3 % plochy verejných budov. Zároveň musia členské štáty EÚ do roku 2030 až 2033 zabezpečiť renováciu 16 až 26 % energeticky najhorších nebytových budov.
Lauko s odvolaním sa na organizáciu Budovy pre budúcnosť pripomenul, že Slovensko zaostáva v tempe obnovy budov. Podľa odhadov totiž na splnenie klimatických cieľov EÚ bude musieť štát do roku 2030 zrekonštruovať približne 100.000 budov. Aktuálne tempo obnovy budov nedosahuje ani 2 % ročne.
"Tempo obnovy na úrovni 3 % je akýsi predpoklad na to, aby zostávali aj staré budovy prevádzkyschopné. Ľudia si zaslúžia kvalitné a zdravé prostredie v školách, nemocniciach a iných dôležitých verejných priestoroch. Obnova verejných budov je v prvom rade o zvyšovaní energetickej efektívnosti a šetrení energie a verejných zdrojov," spresnila riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Doplnila, že investičný dlh je pri verejných budovách väčší ako dostupné, prevažne európske prostriedky. "Priestor pre súkromné zdroje cez garantované energetické služby vieme pritom zabezpečiť veľmi jednoducho cez zníženie 100-percentných grantových schém na nižšiu mieru financovania," dodala.
