Asociácia priemyselných zväzov (APZ) si vie predstaviť model, ktorý predstavil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na stretnutí so zamestnávateľskými zväzmi.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Systém štátnej podpory zachovania pracovných miest, takzvaný kurzarbeit, je najlepšie riešenie pre záchranu ekonomiky zasiahnutej pandémiou nového koronavírusu. Uviedla to vo štvrtok Asociácia priemyselných zväzov (APZ). Kríza, v ktorej sme sa ocitli, je iná ako tá z roku 2008, vyžaduje si rýchle a odvážne riešenia, upozornila vo štvrtok APZ.
"Asociácia priemyselných zväzov považuje za najlepšie riešenie systém kurzarbeit, ktorý využíva Rakúsko a Nemecko, Poľsko a Česká republika ho práve zavádzajú. Európska únia v tom štáty otvorene podporuje. Náklady na mzdy zamestnancov je možné financovať z Európskeho sociálneho fondu," uviedla APZ.
Asociácia si vie predstaviť model, ktorý predstavil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na stretnutí so zamestnávateľskými zväzmi. Podľa neho by 20 % z priemernej mzdy zamestnanca platil zamestnávateľ a 60 % štát. Zvyšných 20 % by bol príspevok zamestnanca, ktorý je doma a nepracuje. "Pri priemernej mzde 1100 eur mesačne by však dostal o 132 eur viac ako v prípade poberania dávky v nezamestnanosti," uviedla APZ.
Ak by štát a zamestnávateľ investovali tri mesiace do zachovania pracovného miesta a ďalšie tri mesiace by ho zamestnávateľ povinne udržal, ušetril by štát oproti nákladom na prepusteného pracovníka 4200 eur. Výdavky a náklady štátu na jedného nezamestnaného by podľa prepočtov asociácie v rámci kurzarbeitu zachránili tri pracovné miesta.
Kurzarbeit by ako riešenie nastúpil po tom, ako by firma využila všetky možnosti, ktoré jej ponúka Zákonník práce. V Rakúsku či Nemecku oň môže požiadať pri poklese výroby o 10 až 90 %, pričom pomoc sa vzťahuje len na tých zamestnancov, pre ktorých firma aktuálne nemá prácu.
Podľa APZ si situácia vyžaduje rýchle a odvážne riešenia. "V opačnom prípade sa život v krajine zmení na nepoznanie a životná úroveň obyvateľov radikálne klesne na dlhé roky," zdôraznila APZ.
"Asociácia priemyselných zväzov považuje za najlepšie riešenie systém kurzarbeit, ktorý využíva Rakúsko a Nemecko, Poľsko a Česká republika ho práve zavádzajú. Európska únia v tom štáty otvorene podporuje. Náklady na mzdy zamestnancov je možné financovať z Európskeho sociálneho fondu," uviedla APZ.
Asociácia si vie predstaviť model, ktorý predstavil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na stretnutí so zamestnávateľskými zväzmi. Podľa neho by 20 % z priemernej mzdy zamestnanca platil zamestnávateľ a 60 % štát. Zvyšných 20 % by bol príspevok zamestnanca, ktorý je doma a nepracuje. "Pri priemernej mzde 1100 eur mesačne by však dostal o 132 eur viac ako v prípade poberania dávky v nezamestnanosti," uviedla APZ.
Ak by štát a zamestnávateľ investovali tri mesiace do zachovania pracovného miesta a ďalšie tri mesiace by ho zamestnávateľ povinne udržal, ušetril by štát oproti nákladom na prepusteného pracovníka 4200 eur. Výdavky a náklady štátu na jedného nezamestnaného by podľa prepočtov asociácie v rámci kurzarbeitu zachránili tri pracovné miesta.
Kurzarbeit by ako riešenie nastúpil po tom, ako by firma využila všetky možnosti, ktoré jej ponúka Zákonník práce. V Rakúsku či Nemecku oň môže požiadať pri poklese výroby o 10 až 90 %, pričom pomoc sa vzťahuje len na tých zamestnancov, pre ktorých firma aktuálne nemá prácu.
Podľa APZ si situácia vyžaduje rýchle a odvážne riešenia. "V opačnom prípade sa život v krajine zmení na nepoznanie a životná úroveň obyvateľov radikálne klesne na dlhé roky," zdôraznila APZ.