Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre podniky, ktoré sú už plne elektrifikované a nemajú priestor na ďalšie znižovanie priamych emisií oxidu uhličitého (CO2), je získanie kompenzácií podľa slov asociácie prakticky nemožné.
Autor TASR
Bratislava 13. februára (TASR) - Kompenzácie z Envirofondu pre energeticky náročný priemysel sú práve v čase energetickej krízy podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) historicky nízke. Asociácia apeluje na zvýšenie týchto kompenzácií pre uvedené podniky za predminulý rok, odstránenie nových podmienok nad rámec európskej legislatívy a na prijatie novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá prináša spravodlivejšie prerozdelenie výnosov z dražieb kvót a zvyšuje podiel určený na kompenzácie pre dané podniky. V pondelok o tom informovala APZD.
"Minulý týždeň bol oznámený objem prostriedkov na kompenzácie nákladov na spotrebu elektrickej energie z titulu emisných kvót pre energeticky náročný priemysel. Očakávania priemyslu však neboli ani zďaleka naplnené, keďže celková suma je v historicky najnižšej výške necelých 1,6 milióna eur, pričom kompenzácia za predchádzajúci rok bola 11 miliónov eur. A to napriek tomu, že výnosy Envirofondu z predaja emisných kvót medziročne stúpli z 242 na 276 miliónov eur," uviedla APZD.
Do priemyslu sa teda podľa nej vráti zhruba iba 0,5 % príjmov Envirofondu, čiže desaťkrát menej ako predchádzajúci rok. Asociácia doplnila, že oproti tomu iné členské štáty v súlade so smernicami Európskej únie (EÚ) vracajú do priemyslu až 25 % príjmov z predaja kvót, takže 40-krát viac než Slovensko.
Výzva bola vyhlásená takmer o rok neskôr ako v predošlých rokoch a kompenzácie sa tak vyplatia s dvojročným odstupom od vynaloženia nákladov podnikmi. "Oveľa väčší problém sú však nové podmienky na získanie kompenzácie, pri ktorých ide Slovensko ďaleko nad rámec legislatívy EÚ," upozornila APZD.
Pre podniky, ktoré sú už plne elektrifikované a nemajú priestor na ďalšie znižovanie priamych emisií oxidu uhličitého (CO2), je získanie kompenzácií podľa slov asociácie prakticky nemožné. Slovenská implementácia je tak v rozpore so zámerom EÚ chrániť práve tieto podniky pred negatívnymi dosahmi obchodovania s kvótami.
Priemysel dlhodobo žiada kompenzácie, ktoré sú predvídateľné a porovnateľné s kompenzáciami v iných priemyselných krajinách Európskej únie. Ešte v auguste minulého roka bolo do parlamentu predložených niekoľko návrhov novely zákona, avšak rozprava bola niekoľkokrát preložená na nasledujúcu schôdzu. Rovnako aj januárové hlasovanie bolo podľa slov APZD bez odôvodnenia odložené a poslanci by mali o novele zákona hlasovať v utorok.
Niektoré podniky medzičasom v dôsledku dlhodobo poddimenzovaných kompenzácií obmedzili prevádzku, uviedla asociácia. Doplnila, že preto vyzýva parlament, aby hlasovanie o novele uvedeného zákona už ďalej neodkladal a v utorok schválil novelu v navrhovanom znení, ktoré definuje, že 24,5 % ročných príjmov z predaja povoleniek sa v danom roku využije na kompenzácie pre energeticky náročné podniky.
Zároveň vyzýva Environmentálny fond a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby podmienky v schéme kompenzácií pre energeticky náročné podniky zjednotili s európskou smernicou a zvýšili objem prostriedkov na kompenzácie za predminulý rok na úroveň porovnateľnú s inými krajinami EÚ.
"Minulý týždeň bol oznámený objem prostriedkov na kompenzácie nákladov na spotrebu elektrickej energie z titulu emisných kvót pre energeticky náročný priemysel. Očakávania priemyslu však neboli ani zďaleka naplnené, keďže celková suma je v historicky najnižšej výške necelých 1,6 milióna eur, pričom kompenzácia za predchádzajúci rok bola 11 miliónov eur. A to napriek tomu, že výnosy Envirofondu z predaja emisných kvót medziročne stúpli z 242 na 276 miliónov eur," uviedla APZD.
Do priemyslu sa teda podľa nej vráti zhruba iba 0,5 % príjmov Envirofondu, čiže desaťkrát menej ako predchádzajúci rok. Asociácia doplnila, že oproti tomu iné členské štáty v súlade so smernicami Európskej únie (EÚ) vracajú do priemyslu až 25 % príjmov z predaja kvót, takže 40-krát viac než Slovensko.
Výzva bola vyhlásená takmer o rok neskôr ako v predošlých rokoch a kompenzácie sa tak vyplatia s dvojročným odstupom od vynaloženia nákladov podnikmi. "Oveľa väčší problém sú však nové podmienky na získanie kompenzácie, pri ktorých ide Slovensko ďaleko nad rámec legislatívy EÚ," upozornila APZD.
Pre podniky, ktoré sú už plne elektrifikované a nemajú priestor na ďalšie znižovanie priamych emisií oxidu uhličitého (CO2), je získanie kompenzácií podľa slov asociácie prakticky nemožné. Slovenská implementácia je tak v rozpore so zámerom EÚ chrániť práve tieto podniky pred negatívnymi dosahmi obchodovania s kvótami.
Priemysel dlhodobo žiada kompenzácie, ktoré sú predvídateľné a porovnateľné s kompenzáciami v iných priemyselných krajinách Európskej únie. Ešte v auguste minulého roka bolo do parlamentu predložených niekoľko návrhov novely zákona, avšak rozprava bola niekoľkokrát preložená na nasledujúcu schôdzu. Rovnako aj januárové hlasovanie bolo podľa slov APZD bez odôvodnenia odložené a poslanci by mali o novele zákona hlasovať v utorok.
Niektoré podniky medzičasom v dôsledku dlhodobo poddimenzovaných kompenzácií obmedzili prevádzku, uviedla asociácia. Doplnila, že preto vyzýva parlament, aby hlasovanie o novele uvedeného zákona už ďalej neodkladal a v utorok schválil novelu v navrhovanom znení, ktoré definuje, že 24,5 % ročných príjmov z predaja povoleniek sa v danom roku využije na kompenzácie pre energeticky náročné podniky.
Zároveň vyzýva Environmentálny fond a Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby podmienky v schéme kompenzácií pre energeticky náročné podniky zjednotili s európskou smernicou a zvýšili objem prostriedkov na kompenzácie za predminulý rok na úroveň porovnateľnú s inými krajinami EÚ.
