Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) - Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov (ICSID), zriadené pri Svetovej banke, prijalo minulý týždeň (9.4.) po dvoch rokoch od jeho začiatku rozhodnutie v spore medzi Poštovou bankou, Istrokapitalom SE a Gréckou republikou.
Arbitrážny tribunál konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť v tomto spore, pretože zistil, že na základe Zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Gréckou republikou nie je možné označiť štátne dlhopisy za investíciu. Tým bolo konanie ukončené.
"Poštová banka vyjadruje rozčarovanie z tohto rozhodnutia. Je v príkrom rozpore so znením zmluvy a s doterajšou arbitrážnou praxou, podľa ktorých je suverénny dlh štátu investícia, čím sa zásadne porušuje princíp všeobecnej ochrany vlastníctva najmä pred politickými a retroaktívnymi zásahmi," uviedla v reakcii pre TASR hovorkyňa banky Anna Tkáčová.
Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012.
"Grécko prijalo opatrenia, ktorými došlo k porušeniu medzinárodných dohôd. Tým nás pripravilo o hodnotu našej investície. Je našou povinnosťou ochraňovať naše investície a bojovať za svoje práva," vysvetlil vtedy generálny riaditeľ Poštovej banky Marek Tarda. Stratu z gréckych dlhopisov následne vyrovnal akcionár Istrokapital SE.
Grécko podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Poštová banka a Istrokapital SE tvrdili, že takýto postup predstavuje porušenie povinností Grécka vyplývajúcich z platných dvojstranných investičných dohôd, ktoré má Grécko uzatvorené so Slovenskom a s Cyprom a ktoré garantujú spravodlivé a rovné zaobchádzanie s investormi.
Arbitrážny tribunál konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť v tomto spore, pretože zistil, že na základe Zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Slovenskou republikou a Gréckou republikou nie je možné označiť štátne dlhopisy za investíciu. Tým bolo konanie ukončené.
"Poštová banka vyjadruje rozčarovanie z tohto rozhodnutia. Je v príkrom rozpore so znením zmluvy a s doterajšou arbitrážnou praxou, podľa ktorých je suverénny dlh štátu investícia, čím sa zásadne porušuje princíp všeobecnej ochrany vlastníctva najmä pred politickými a retroaktívnymi zásahmi," uviedla v reakcii pre TASR hovorkyňa banky Anna Tkáčová.
Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012.
"Grécko prijalo opatrenia, ktorými došlo k porušeniu medzinárodných dohôd. Tým nás pripravilo o hodnotu našej investície. Je našou povinnosťou ochraňovať naše investície a bojovať za svoje práva," vysvetlil vtedy generálny riaditeľ Poštovej banky Marek Tarda. Stratu z gréckych dlhopisov následne vyrovnal akcionár Istrokapital SE.
Grécko podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Poštová banka a Istrokapital SE tvrdili, že takýto postup predstavuje porušenie povinností Grécka vyplývajúcich z platných dvojstranných investičných dohôd, ktoré má Grécko uzatvorené so Slovenskom a s Cyprom a ktoré garantujú spravodlivé a rovné zaobchádzanie s investormi.