Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z nedávneho prieskumu verejnej mienky ASINS vyplýva, že fyzické osoby splácali svoje záväzky zodpovednejšie.
Autor TASR
Bratislava 18. júna 2024 (TASR) - Až 83 % podnikov bolo v poslednom roku nútených posunúť lehotu splatnosti faktúr svojim odberateľom. Vyplýva to z prieskumu European Payment Report, v ktorom dve tretiny slovenských podnikov uviedli, že predĺženie doby splatnosti nastáva najmä kvôli vysokým úrokovým sadzbám a inflácii. Informovala o tom v utorok Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS).
Dlhšie lehoty splatnosti faktúr môžu ovplyvniť finančné zdravie firiem, ich prevádzkovú efektívnosť, konkurencieschopnosť a mať nepriamy dopad aj na ich zamestnancov. "Firmy potrebujú likviditu na pokrytie prevádzkových nákladov, ako sú mzdy zamestnancov, nájomné, energie, suroviny či iné výdavky. Oneskorené platby môžu spôsobiť, že spoločnosť nebude schopná tieto náklady pokryť, čo môže viesť k finančným ťažkostiam alebo dokonca k platobnej neschopnosti," uviedol prezident ASINS Martin Musil.
V 60 % prípadoch žiadali o predĺženie lehoty splatnosti veľké firmy a nadnárodné korporácie, pričom v prípade malých a stredných firiem to bolo približne 50 %. Požiadavku na predĺženie lehoty splatnosti korporácií akceptovalo 46 % oslovených firiem, pri malých a stredných firmách to bola približne jedna tretina dodávateľov. Zabezpečovaním oneskorených platieb museli slovenské firmy stráviť každý týždeň viac ako 10 hodín.
Musil odporučil firmám, aby si overovali bonitu svojich klientov, monitorovali insolventnosť odberateľov, v prípade potreby siahali po zálohových platbách a ak sa naplnia zmluvné a zákonné podmienky, aby nečakali s vymáhaním pohľadávok. Dodávatelia môžu podľa neho urobiť niekoľko preventívnych opatrení. "Napríklad overovať si bonitu klienta, zaviesť zálohové platby alebo riešenia 'buy now, pay later', pravidelne monitorovať finančnú situáciu zmluvnej protistrany prostredníctvom registra úpadcov alebo cez iné, verejne dostupné služby a portály," dodal.
Z nedávneho prieskumu verejnej mienky ASINS vyplýva, že fyzické osoby splácali svoje záväzky zodpovednejšie. Svoje finančné záväzky, prípadne úvery, sa snaží splácať pravidelne a včas 84 % Slovákov. Len 15 % respondentov priznalo, že s platením mešká a 15 % má skúsenosť s tým, že v minulosti požičali peniaze alebo dodali službu a s vyplatením peňazí sa museli pripomínať alebo ich vymáhať.
Dlhšie lehoty splatnosti faktúr môžu ovplyvniť finančné zdravie firiem, ich prevádzkovú efektívnosť, konkurencieschopnosť a mať nepriamy dopad aj na ich zamestnancov. "Firmy potrebujú likviditu na pokrytie prevádzkových nákladov, ako sú mzdy zamestnancov, nájomné, energie, suroviny či iné výdavky. Oneskorené platby môžu spôsobiť, že spoločnosť nebude schopná tieto náklady pokryť, čo môže viesť k finančným ťažkostiam alebo dokonca k platobnej neschopnosti," uviedol prezident ASINS Martin Musil.
V 60 % prípadoch žiadali o predĺženie lehoty splatnosti veľké firmy a nadnárodné korporácie, pričom v prípade malých a stredných firiem to bolo približne 50 %. Požiadavku na predĺženie lehoty splatnosti korporácií akceptovalo 46 % oslovených firiem, pri malých a stredných firmách to bola približne jedna tretina dodávateľov. Zabezpečovaním oneskorených platieb museli slovenské firmy stráviť každý týždeň viac ako 10 hodín.
Musil odporučil firmám, aby si overovali bonitu svojich klientov, monitorovali insolventnosť odberateľov, v prípade potreby siahali po zálohových platbách a ak sa naplnia zmluvné a zákonné podmienky, aby nečakali s vymáhaním pohľadávok. Dodávatelia môžu podľa neho urobiť niekoľko preventívnych opatrení. "Napríklad overovať si bonitu klienta, zaviesť zálohové platby alebo riešenia 'buy now, pay later', pravidelne monitorovať finančnú situáciu zmluvnej protistrany prostredníctvom registra úpadcov alebo cez iné, verejne dostupné služby a portály," dodal.
Z nedávneho prieskumu verejnej mienky ASINS vyplýva, že fyzické osoby splácali svoje záväzky zodpovednejšie. Svoje finančné záväzky, prípadne úvery, sa snaží splácať pravidelne a včas 84 % Slovákov. Len 15 % respondentov priznalo, že s platením mešká a 15 % má skúsenosť s tým, že v minulosti požičali peniaze alebo dodali službu a s vyplatením peňazí sa museli pripomínať alebo ich vymáhať.
