Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Človek, ktorý sa chce oddlžiť, musí mať podľa zákona poctivý zámer.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Od začiatku tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených vyše 4000 osobných bankrotov. Ročne sa takto zbaví dlhov približne 9000 ľudí. V posledných rokoch sa pritom minimálne 90 % takýchto prípadov skončilo s nulovým výťažkom a dlžník tak nevyplatil veriteľom nič. Upozornila na to Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Pripomenula, že oddlženie by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento inštitút však podľa asociácie neraz využívajú ľudia v produktívnom veku s pravidelným, niekedy aj nadštandardným príjmom. Podľa ASINS je preto potrebné sprísnenie podmienok tak, aby dlžníci prioritne využívali splátkový kalendár a aby sa súhlas s oddlžením s nulovou úhradou udeľoval iba po splnení určitých podmienok.
"Keď niekto požiada o osobný bankrot, malo by prebehnúť niečo podobné ako bonifikácia klienta. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, aký život žije, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi," myslí si prezident ASINS Martin Musil.
Dlžník by si podľa neho nemal sám vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom alebo formou splátkového kalendára. "O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by malo byť priznané len ľuďom, ktorým to naozaj patrí," zdôraznil.
Človek, ktorý sa chce oddlžiť, musí mať podľa zákona poctivý zámer. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, sa naopak môže domáhať jeho zrušenia na súde. Takýto návrh je možné podať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Zákon pritom vymedzuje, kedy nemá dlžník poctivý zámer.
"Je to napríklad v prípade, ak úmyselne neuvedie časť svojho majetku v zozname veriteľov, úmyselne neuviedol veriteľa - fyzickú osobu, zatajil dôležitú informáciu, úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, bez vážneho dôvodu riadne a včas nesplní splátkový kalendár, neplatí výživné alebo chce poškodiť veriteľa a podobne. Ak sa nepoctivý zámer preukáže a súd právoplatne rozhodne o zrušení oddlženia, dlžníkove dlhy sa stanú opäť splatné," priblížil Musil.
Oddlžení občania môžu mať tiež problém získať úver. Zástupcovia bánk na nedávnej konferencii inkasných spoločností VIP 2024 poukázali na možné zneužívanie oddlženia niektorými dlžníkmi a na prísnejšie posudzovanie žiadosti o úver, ak žiadateľ absolvoval oddlženie. Banka totiž považuje takého žiadateľa za rizikového. "Môžu teda nastať prípady, že oddlžený občan sa zbavil dlhov vo výške 6000 eur, ale má sťaženú situáciu pri získaní hypotéky v budúcnosti. Preto by dlžníci mali pred oddlžením zvážiť všetky dôsledky tohto kroku," zdôraznila ASINS.
Pripomenula, že oddlženie by malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii. Tento inštitút však podľa asociácie neraz využívajú ľudia v produktívnom veku s pravidelným, niekedy aj nadštandardným príjmom. Podľa ASINS je preto potrebné sprísnenie podmienok tak, aby dlžníci prioritne využívali splátkový kalendár a aby sa súhlas s oddlžením s nulovou úhradou udeľoval iba po splnení určitých podmienok.
"Keď niekto požiada o osobný bankrot, malo by prebehnúť niečo podobné ako bonifikácia klienta. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, aký život žije, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi," myslí si prezident ASINS Martin Musil.
Dlžník by si podľa neho nemal sám vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom alebo formou splátkového kalendára. "O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by malo byť priznané len ľuďom, ktorým to naozaj patrí," zdôraznil.
Človek, ktorý sa chce oddlžiť, musí mať podľa zákona poctivý zámer. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, sa naopak môže domáhať jeho zrušenia na súde. Takýto návrh je možné podať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára. Zákon pritom vymedzuje, kedy nemá dlžník poctivý zámer.
"Je to napríklad v prípade, ak úmyselne neuvedie časť svojho majetku v zozname veriteľov, úmyselne neuviedol veriteľa - fyzickú osobu, zatajil dôležitú informáciu, úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, bez vážneho dôvodu riadne a včas nesplní splátkový kalendár, neplatí výživné alebo chce poškodiť veriteľa a podobne. Ak sa nepoctivý zámer preukáže a súd právoplatne rozhodne o zrušení oddlženia, dlžníkove dlhy sa stanú opäť splatné," priblížil Musil.
Oddlžení občania môžu mať tiež problém získať úver. Zástupcovia bánk na nedávnej konferencii inkasných spoločností VIP 2024 poukázali na možné zneužívanie oddlženia niektorými dlžníkmi a na prísnejšie posudzovanie žiadosti o úver, ak žiadateľ absolvoval oddlženie. Banka totiž považuje takého žiadateľa za rizikového. "Môžu teda nastať prípady, že oddlžený občan sa zbavil dlhov vo výške 6000 eur, ale má sťaženú situáciu pri získaní hypotéky v budúcnosti. Preto by dlžníci mali pred oddlžením zvážiť všetky dôsledky tohto kroku," zdôraznila ASINS.
