Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer polovica prevádzok podľa prieskumu od svojho dodávateľa energií nedostala žiadny cenový návrh ani zmluvu na nové obdobie.
Autor TASR
Bratislava 14. septembra (TASR) – Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) upozorňuje, že energetická a inflačná kríza môže znamenať koniec pre množstvo prevádzok. Vyzýva preto vládu, aby čo najskôr predstavila súbor podporných opatrení, ktoré zmiernia výrazné náklady podnikov, v krízových časoch pomôžu s udržaním zamestnanosti a minimalizujú tak negatívne dosahy na podniky a domácnosti.
Posledné roky čelí sektor HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne) viacerým problémom, ako sú pandémia nového koronavírusu, akútny nedostatok zamestnancov, dlhodobo nízke mzdy a odchod pracovníkov do iných odvetví či výrazný pokles záujmu turistov o služby na Slovensku. Ubytovacie zariadenia a gastroprevádzky navyše už niekoľko mesiacov skúša aj energetická a inflačná kríza.
Z prieskumu AHRS vyplýva, že medziročné náklady na energie stúpli väčšine ubytovacích zariadení a gastroprevádzok už počas leta viac ako dvojnásobne. "Podiel nákladov na energie v pomere k obratom prevádzok medziročne stúpol o 12,5 %. Ak by sme celé toto zvýšenie preniesli do cien služieb, dopyt by značne klesol a jednoducho by sme prišli o zákazníkov a tržby," skonštatoval prezident AHRS Marek Harbuľák.
Takmer polovica prevádzok podľa prieskumu od svojho dodávateľa energií nedostala žiadny cenový návrh ani zmluvu na nové obdobie. Takmer štvrtina opýtaných hotelierov a majiteľov gastroprevádzok už počas leta nemala inú možnosť a pristúpila k takzvanému spotovému nákupu energií. Ten je však z hľadiska plánovania nákladov a cenotvorby pre ubytovacie a reštauračné zariadenia značne nevýhodný.
"V súčasnej situácii nie je vôbec možné odhadnúť, akú faktúru za energie na konci mesiaca dostanete. Hovoríme o náraste rádovo v stovkách percent – nezriedka ide o päť- až šesťnásobok toho, čo prevádzky platili vlani. Hotelové zariadenia dnes nedokážu efektívne nastaviť cenu a predávať pobytové balíky na jeseň či zimu. Reštaurácie by zase museli prepisovať ceny jedál v menu každý týždeň, čo je absolútne nepredstaviteľné," zdôraznil Harbuľák.
Poukázal aj na problém s hľadaním zamestnancov a ako príčinu označil dlhodobo nízke mzdy. Napriek snahe zamestnávateľov podľa neho nie je reálne, aby v súčasnej situácii platy zvyšovali. "Rast miezd v hotelierstve a gastronómii na rozdiel od iných odvetví stagnuje a rozdiely sa neustále zvyšujú, čo pravdepodobne už čoskoro spôsobí ďalší odlev zamestnancov do iných sektorov. Nedostatok zamestnancov tak pocítime ešte viac," upozornil.
Asociácia upozorňuje, že kľúčovú úlohu zohráva systémová pomoc zo strany štátu. Vyzýva vládu, aby čo najskôr predstavila súbor opatrení, ktoré minimalizujú negatívne dosahy energetickej krízy na podniky. Hotelieri a majitelia gastroprevádzok sa už obrátili aj na príslušné ministerstvá a predstavili im vlastný návrh. Odporúčajú napríklad dočasné zníženie sadzby DPH pre všetky služby cestovného ruchu na 10 %, zrušenie daní a odvodov za prácu počas víkendov a sviatkov či zavedenie plošných opatrení, ktoré zabezpečia zníženie cien energií na primeranú úroveň pre všetkých podnikateľov a zamestnávateľov, prípadne kompenzácie v zmysle dočasného rámca Európskej komisie. Tieto návrhy sú podľa Harbuľáka v mnohých krajinách overeným spôsobom, ako prekonať krízové obdobia.
Posledné roky čelí sektor HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne) viacerým problémom, ako sú pandémia nového koronavírusu, akútny nedostatok zamestnancov, dlhodobo nízke mzdy a odchod pracovníkov do iných odvetví či výrazný pokles záujmu turistov o služby na Slovensku. Ubytovacie zariadenia a gastroprevádzky navyše už niekoľko mesiacov skúša aj energetická a inflačná kríza.
Z prieskumu AHRS vyplýva, že medziročné náklady na energie stúpli väčšine ubytovacích zariadení a gastroprevádzok už počas leta viac ako dvojnásobne. "Podiel nákladov na energie v pomere k obratom prevádzok medziročne stúpol o 12,5 %. Ak by sme celé toto zvýšenie preniesli do cien služieb, dopyt by značne klesol a jednoducho by sme prišli o zákazníkov a tržby," skonštatoval prezident AHRS Marek Harbuľák.
Takmer polovica prevádzok podľa prieskumu od svojho dodávateľa energií nedostala žiadny cenový návrh ani zmluvu na nové obdobie. Takmer štvrtina opýtaných hotelierov a majiteľov gastroprevádzok už počas leta nemala inú možnosť a pristúpila k takzvanému spotovému nákupu energií. Ten je však z hľadiska plánovania nákladov a cenotvorby pre ubytovacie a reštauračné zariadenia značne nevýhodný.
"V súčasnej situácii nie je vôbec možné odhadnúť, akú faktúru za energie na konci mesiaca dostanete. Hovoríme o náraste rádovo v stovkách percent – nezriedka ide o päť- až šesťnásobok toho, čo prevádzky platili vlani. Hotelové zariadenia dnes nedokážu efektívne nastaviť cenu a predávať pobytové balíky na jeseň či zimu. Reštaurácie by zase museli prepisovať ceny jedál v menu každý týždeň, čo je absolútne nepredstaviteľné," zdôraznil Harbuľák.
Poukázal aj na problém s hľadaním zamestnancov a ako príčinu označil dlhodobo nízke mzdy. Napriek snahe zamestnávateľov podľa neho nie je reálne, aby v súčasnej situácii platy zvyšovali. "Rast miezd v hotelierstve a gastronómii na rozdiel od iných odvetví stagnuje a rozdiely sa neustále zvyšujú, čo pravdepodobne už čoskoro spôsobí ďalší odlev zamestnancov do iných sektorov. Nedostatok zamestnancov tak pocítime ešte viac," upozornil.
Asociácia upozorňuje, že kľúčovú úlohu zohráva systémová pomoc zo strany štátu. Vyzýva vládu, aby čo najskôr predstavila súbor opatrení, ktoré minimalizujú negatívne dosahy energetickej krízy na podniky. Hotelieri a majitelia gastroprevádzok sa už obrátili aj na príslušné ministerstvá a predstavili im vlastný návrh. Odporúčajú napríklad dočasné zníženie sadzby DPH pre všetky služby cestovného ruchu na 10 %, zrušenie daní a odvodov za prácu počas víkendov a sviatkov či zavedenie plošných opatrení, ktoré zabezpečia zníženie cien energií na primeranú úroveň pre všetkých podnikateľov a zamestnávateľov, prípadne kompenzácie v zmysle dočasného rámca Európskej komisie. Tieto návrhy sú podľa Harbuľáka v mnohých krajinách overeným spôsobom, ako prekonať krízové obdobia.
