Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyššie bežné výdavky a povinná splátka dlhu znamená pre dlžníkov obmedzenie výdavkov, alebo nutnosť zvýšiť príjem.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS) očakáva, že v najbližšom období pravdepodobne dôjde k nárastu nesplácaných pohľadávok, ktoré sa bude týkať obyvateľov aj firiem. Dôvodom je najvyššia inflácia od roku 2000 a časovo oneskorený nárast miezd a dôchodkov. Výsledkom je, že ľuďom na konci mesiaca ostáva čoraz menej peňazí a niektorí už potrebovali siahnuť na finančné rezervy, upozornila ASINS.
"Počas pandémie sa príjmy zásadne nemenili, no výdavky mnohým ľuďom klesli. Domácnosti si tak mali možnosť dotvoriť finančnú rezervu a priblížiť sa k finančne zodpovednému správaniu," konštatuje ekonóm Pavel Škriniar. Uvoľnenie opatrení a snaha dohnať zameškané však prišli v čase postupného rastu cien. Míňanie pri vyšších cenách tak zhoršilo stav finančných rezerv a výsledkom je, že Slováci sú na tom horšie ako pred pandémiou.
ASINS upozornila na makroekonomické dáta Národnej banky Slovenska. Z nich totiž vyplýva, že zatiaľ čo pred pandémiou miera úspor dosahovala približne desať percent, počas pandémie táto miera vzrástla približne na 13 %. Odvtedy je však zaznamenaný plynulý pokles až k úrovni približne šiestim percentám.
"Z pohľadu bežných ľudí je teraz nanajvýš vhodné v maximálnej miere konsolidovať svoje financie a sústrediť sa na vybudovanie minimálne trojmesačnej až šesťmesačnej rezervy napríklad cez obmedzenie výdavkov. Dôležité je nezvyšovať zadlženie a ak sa dá, tak jednorazovo vyrovnať podlžnosti s najvyššími úrokovými sadzbami," uviedol prezident ASINS Martin Musil. Pokiaľ sa dlžník dostane do bodu, keď už nedokáže splácať dlhy, základom je podľa Musila komunikácia s veriteľmi.
Vyššie bežné výdavky a povinná splátka dlhu znamená pre dlžníkov obmedzenie výdavkov, alebo nutnosť zvýšiť príjem. Podľa ASINS je ale okrem finančnej osvety nevyhnutná aj zmena legislatívy. Asociácia by chcela upraviť zákony tak, aby sa pri zachovaní všetkých štandardov ochrany najviac ohrozených skupín obyvateľstva zamedzilo podvodnému či účelovému vyhýbaniu sa úhrade svojich záväzkov.
"V ASINS citlivo vnímame zhoršujúcu sa finančnú situáciu občanov. Naše skúsenosti sú také, že pri splácaní dlhov sa vždy dá dohodnúť. Jedným z riešení je úprava výšky splátok. Podstatné je, aby sa dlžník vyhol exekúcii či osobnému bankrotu. Tieto nástroje oddlženia by mali byť len krajným riešením, pretože mu do budúcnosti sťažia prístup k úverom ako takým," dodal Musil.
"Počas pandémie sa príjmy zásadne nemenili, no výdavky mnohým ľuďom klesli. Domácnosti si tak mali možnosť dotvoriť finančnú rezervu a priblížiť sa k finančne zodpovednému správaniu," konštatuje ekonóm Pavel Škriniar. Uvoľnenie opatrení a snaha dohnať zameškané však prišli v čase postupného rastu cien. Míňanie pri vyšších cenách tak zhoršilo stav finančných rezerv a výsledkom je, že Slováci sú na tom horšie ako pred pandémiou.
ASINS upozornila na makroekonomické dáta Národnej banky Slovenska. Z nich totiž vyplýva, že zatiaľ čo pred pandémiou miera úspor dosahovala približne desať percent, počas pandémie táto miera vzrástla približne na 13 %. Odvtedy je však zaznamenaný plynulý pokles až k úrovni približne šiestim percentám.
"Z pohľadu bežných ľudí je teraz nanajvýš vhodné v maximálnej miere konsolidovať svoje financie a sústrediť sa na vybudovanie minimálne trojmesačnej až šesťmesačnej rezervy napríklad cez obmedzenie výdavkov. Dôležité je nezvyšovať zadlženie a ak sa dá, tak jednorazovo vyrovnať podlžnosti s najvyššími úrokovými sadzbami," uviedol prezident ASINS Martin Musil. Pokiaľ sa dlžník dostane do bodu, keď už nedokáže splácať dlhy, základom je podľa Musila komunikácia s veriteľmi.
Vyššie bežné výdavky a povinná splátka dlhu znamená pre dlžníkov obmedzenie výdavkov, alebo nutnosť zvýšiť príjem. Podľa ASINS je ale okrem finančnej osvety nevyhnutná aj zmena legislatívy. Asociácia by chcela upraviť zákony tak, aby sa pri zachovaní všetkých štandardov ochrany najviac ohrozených skupín obyvateľstva zamedzilo podvodnému či účelovému vyhýbaniu sa úhrade svojich záväzkov.
"V ASINS citlivo vnímame zhoršujúcu sa finančnú situáciu občanov. Naše skúsenosti sú také, že pri splácaní dlhov sa vždy dá dohodnúť. Jedným z riešení je úprava výšky splátok. Podstatné je, aby sa dlžník vyhol exekúcii či osobnému bankrotu. Tieto nástroje oddlženia by mali byť len krajným riešením, pretože mu do budúcnosti sťažia prístup k úverom ako takým," dodal Musil.
