Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po otestovaní by firmy následne už iba kontrolovali zamestnancov pred vstupom na pracovisko v režime OTP (očkovaný, testovaný, po prekonaní ochorenia COVID-19).
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) – Priemyselné firmy majú pri povinnom testovaní nezaočkovaných a neprekonaných zamestnancov, ktoré od pondelka nariadila vláda, problémy. Riešia hlavne nedostatok antigénových testov. Najmä veľké podniky mali problém s kúpou tak veľkého počtu testov, ako by potrebovali. Upozorňuje na to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), podľa ktorej by východiskom mohol byť návrat k mobilným odberovým miestam (MOM).
Asociácia zároveň podotýka, že firmy nie sú testovacie centrá a testovanie nevedia vykonať. "V podniku, do ktorého na pracovnú zmenu nastúpi 2000 pracovníkov, nie je možné testovanie zrealizovať operatívne a rýchlo, aby nebola zasiahnutá samotná výroba," podotkla APZD. Rovnako poukázali na to, že chýbajú autorizované osoby, pretože firmy ich z radoch svojich pracovníkov v mnohých prípadoch nedokážu zabezpečiť.
Proces testovania je podľa nich tiež neefektívny, podniky totiž nemajú právo nahlásiť pozitívneho zamestnanca do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). "Ak má teda antigénový test zrealizovaný pred vstupom zamestnanca na pracovisko pozitívny výsledok, firma nemôže urobiť prakticky nič. Zamestnanec sa sám musí prihlásiť do evidencie NCZI a následne absolvovať PCR test," skonštatovala APZD.
Otázky vznikajú aj v súvislosti s daňovým hľadiskom. "Do dnešného dňa firmy nevedia, či preplácané testy budú tvoriť súčasť mzdy zamestnanca, inak povedané, či budú predstavovať jeho nepeňažný príjem," poznamenala asociácia. Vyriešená podľa nej nie je ani otázka zdaňovania firiem, ak im od štátu príde platba za vykonané testy. Rovnako podniky nemajú vedomosť, ako budú vykazovať zrealizované testy a aké doklady budú povinné na preukázanie, že testovanie naozaj zrealizovali a v akom množstve.
Za východisko z tejto situácie APZD považuje návrat k MOM, ktoré by testovali zamestnancov a výsledok by následne automaticky zaevidovali aj v štátnom systéme. Asociácia by v tomto prípade súhlasila aj so zvýšením frekvencie testovania, napríklad na dva- či trikrát za týždeň. Tým by sa podľa nich vyriešil problém s nedostatkom testov, kvalifikovaných ľudí, problém pri nakladaní s nebezpečným odpadom a celý proces testovania by sa zefektívnil.
Po otestovaní by firmy následne už iba kontrolovali zamestnancov pred vstupom na pracovisko v režime OTP (očkovaný, testovaný, po prekonaní ochorenia COVID-19). Kompenzácie zo strany štátu by smerovali priamo do MOM, buď vo forme preplácania testov, alebo ich distribúcie zo štátnych rezerv priamo do odberových miest. "Toto riešenie by bolo prospešné pre obe strany. Testovanie by bolo efektívne a profesionálne," tvrdí asociácia.
Od pondelka môžu vstúpiť na pracovisko zamestnávateľa iba zamestnanci, ktorí v posledných 180 dňoch prekonali ochorenie COVID-19, sú proti tomuto ochoreniu zaočkovaní, alebo sa môžu preukázať negatívnym testom nie starším ako sedem dní od odberu. Vyplýva to z aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Asociácia zároveň podotýka, že firmy nie sú testovacie centrá a testovanie nevedia vykonať. "V podniku, do ktorého na pracovnú zmenu nastúpi 2000 pracovníkov, nie je možné testovanie zrealizovať operatívne a rýchlo, aby nebola zasiahnutá samotná výroba," podotkla APZD. Rovnako poukázali na to, že chýbajú autorizované osoby, pretože firmy ich z radoch svojich pracovníkov v mnohých prípadoch nedokážu zabezpečiť.
Proces testovania je podľa nich tiež neefektívny, podniky totiž nemajú právo nahlásiť pozitívneho zamestnanca do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). "Ak má teda antigénový test zrealizovaný pred vstupom zamestnanca na pracovisko pozitívny výsledok, firma nemôže urobiť prakticky nič. Zamestnanec sa sám musí prihlásiť do evidencie NCZI a následne absolvovať PCR test," skonštatovala APZD.
Otázky vznikajú aj v súvislosti s daňovým hľadiskom. "Do dnešného dňa firmy nevedia, či preplácané testy budú tvoriť súčasť mzdy zamestnanca, inak povedané, či budú predstavovať jeho nepeňažný príjem," poznamenala asociácia. Vyriešená podľa nej nie je ani otázka zdaňovania firiem, ak im od štátu príde platba za vykonané testy. Rovnako podniky nemajú vedomosť, ako budú vykazovať zrealizované testy a aké doklady budú povinné na preukázanie, že testovanie naozaj zrealizovali a v akom množstve.
Za východisko z tejto situácie APZD považuje návrat k MOM, ktoré by testovali zamestnancov a výsledok by následne automaticky zaevidovali aj v štátnom systéme. Asociácia by v tomto prípade súhlasila aj so zvýšením frekvencie testovania, napríklad na dva- či trikrát za týždeň. Tým by sa podľa nich vyriešil problém s nedostatkom testov, kvalifikovaných ľudí, problém pri nakladaní s nebezpečným odpadom a celý proces testovania by sa zefektívnil.
Po otestovaní by firmy následne už iba kontrolovali zamestnancov pred vstupom na pracovisko v režime OTP (očkovaný, testovaný, po prekonaní ochorenia COVID-19). Kompenzácie zo strany štátu by smerovali priamo do MOM, buď vo forme preplácania testov, alebo ich distribúcie zo štátnych rezerv priamo do odberových miest. "Toto riešenie by bolo prospešné pre obe strany. Testovanie by bolo efektívne a profesionálne," tvrdí asociácia.
Od pondelka môžu vstúpiť na pracovisko zamestnávateľa iba zamestnanci, ktorí v posledných 180 dňoch prekonali ochorenie COVID-19, sú proti tomuto ochoreniu zaočkovaní, alebo sa môžu preukázať negatívnym testom nie starším ako sedem dní od odberu. Vyplýva to z aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
