Brusel 4. júla (TASR) - Spoločná poľnohospodárska politika, samostatná najväčšia zložka výdavkov v rámci rozpočtu EÚ, zahŕňa niektoré výdavky, ktoré sú vysoko vystavené rizikám podvodov. Vyplýva z pondelňajšej správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

Audítori dospeli k záveru, že Európska komisia reagovala na prípady podvodov vo výdavkoch na spoločnú agropolitiku, ale mala by byť aktívnejšia pri riešení podvodov, ako je nezákonné zaberanie pôdy.

Podvodníci môžu využívať nedostatky v kontrolách členských štátov, preto audítori odporúčajú, aby eurokomisia lepšie monitorovala vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom, poskytovala konkrétnejšie usmernenia a podporovala využívanie nových technológií na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie.

Audítori preskúmali modely podvodov v platobných režimoch, analyzovali opatrenia financované zo spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci zdieľaného riadenia (priame platby, trhové opatrenia a rozvoj vidieka). Preskúmali údaje z programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020.

Hlavné riziká, ktoré audítori identifikovali, sú spojené s tým, že prijímatelia zataja porušenie podmienok oprávnenosti, so zložitosťou financovaných opatrení a s nezákonnými formami "zaberania pôdy".

"Myslíme si, že EÚ by mala urobiť viac, aby riešila riziko podvodov v poľnohospodárskych výdavkoch. Očakávame, že naša správa pomôže eurokomisii a členským štátom rozvíjať ich kapacity v oblasti boja proti podvodom v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027," uviedol v správe pre médiá Nikolaos Milionis, člen EDA zodpovedný za tento audit.

Výdavkové oblasti, na ktoré sa vzťahujú zložitejšie pravidlá, sú vystavené väčšiemu riziku. Napríklad investičné opatrenia v oblasti rozvoja vidieka. EDA skonštatoval, že niektoré platobné režimy zamerané na podporu osobitných kategórií prijímateľov sú náchylné na podvod, keďže niektorí žiadatelia nezverejnia relevantné informácie alebo umelo vytvoria podmienky na splnenie kritérií oprávnenosti a majú neoprávnený prospech z pomoci spoločnej agropolitiky. Stáva sa tak v prípade podpory pre poľnohospodárske malé a stredné podniky, ktoré nezverejnili svoje väzby s inými spoločnosťami, alebo neoprávnených príjemcov, ktorí žiadajú o platby ako "mladí poľnohospodári".

Zaberanie pôdy zahŕňa podvodné praktiky, ako sú falšovanie dokumentov, nátlak, využívanie politického vplyvu alebo dôverných informácií, manipuláciu postupov alebo vyplácanie úplatkov. Pri vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a vnútroštátnych orgánov sa zistilo, že agrooblasti, ktoré sú najnáchylnejšie na tento druh podvodov, sú pozemky vo verejnom vlastníctve alebo súkromné pozemky s nejasným vlastníctvom. Podvodníci sa tiež snažia nadobudnúť pôdu, legálne alebo inak, výlučne na účely prijímania priamych platieb bez toho, aby vykonávali poľnohospodársku činnosť. Toto riziko je vyššie v prípade niektorých pasienkov a horských oblastí, kde je pre platobné agentúry ťažšie kontrolovať, či požadovaná činnosť, ako je pastva, skutočne prebieha.

Audítori odporúčajú, aby Európska komisia prijala opatrenia na zmiernenie kľúčových rizík podvodov a na podporu príležitostí, ktoré ponúkajú nové technológie – napríklad hĺbkovú analýzu údajov, strojové učenie, družicové zobrazovanie a interpretáciu takýchto snímok – v boji proti podvodom, pričom by mala podporovať členské štáty EÚ, aby prijali kroky v tomto smere.