Rozdiel v zaobchádzaní s investormi môže narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ a Únii sťažuje dosiahnutie rovnakých podmienok pre svoje podniky a investície.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 10. septembra (TASR) – Európska únia by mala posilniť svoju reakciu na investičnú stratégiu Číny v Európe. Uvádza sa vo štvrtok zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov (EDA).
Európski audítori zanalyzovali riziká, najmä hospodárskeho a politického charakteru, a tiež príležitosti, ktoré pre EÚ prináša štátom riadená investičná stratégia Číny. Podľa EDA Únia čelí viacerým výzvam vrátane toho, ako lepšie vymedziť, vykonávať a sledovať svoju vlastnú stratégiu vo vzťahu k Číne a ako skoordinovať opatrenia inštitúcií EÚ a členských štátov vyplývajúce z ich dvojstranných vzťahov s Pekingom.
Audítori pripomenuli, že údaje o čínskych investíciách v EÚ nie sú úplné a že je potrebné dôkladne zmapovať riziká a príležitosti.
Čína už od 80. rokov 20. storočia vykonáva investičnú stratégiu, ktorá podporuje jej štátom vlastnené podniky a súkromné spoločnosti, aby investovali do strategických odvetví v zahraničí. Jej dvoma hlavnými piliermi sú iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta (Belt and Road Initiative) zameraná na prepojenosť a stratégia v oblasti priemyslu s názvom Made in China 2025.
Obe stratégie majú za cieľ zabezpečiť hospodársky rast a vplyv Číny. Euroinštitúcie v reakcii na túto politiku Pekingu prijali niekoľko iniciatív, z ktorých najnovšia z roku 2019 (strategická vízia pre vzťahy medzi EÚ a Čínou) predstavuje zmenu tónu vo vzájomných vzťahoch, keď Čína je v nich označovaná za partnera a zároveň za systémového súpera.
Všetky členské štáty EÚ spolupracujú s Čínou aj dvojstranne, často v súlade s vlastnými vnútroštátnymi záujmami a bez toho, aby o tom informovali Európsku komisiu, hoci je to ich povinnosť. EDA upozornil, že takýto roztrieštený prístup neumožňuje presadzovať hospodársky vplyv, ktorý EÚ dosiahne, ak postupuje jednotne. Audítori zdôraznili, že osobitnou výzvou pre EÚ je postupovať včas a koordinovane v prípadoch, keď je výhodné reagovať jednotne – ako napríklad pri bezpečnosti sietí 5G.
„Z Číny sa stal dôležitý ekonomický hráč na medzinárodnej scéne a vzťahy medzi EÚ a Čínou budú mať v nadchádzajúcich rokoch vplyv na životy občanov a hospodárstvo EÚ," upozornila Annemie Turtelboomová, členka EDA zodpovedná za túto správu.
Spresnila, že účinná reakcia na tento geopolitický posun si vyžaduje, aby Únia posilnila svoju stratégiu voči Číne a aby členské štáty konali spoločne s inštitúciami EÚ v mene Únie ako jedného celku.
Podľa EDA sa čínske investície v EÚ za posledné dve desaťročia zvýšili a môžu mať pozitívny vplyv na európske ekonomiky, napríklad v podobe podpory rastu a pracovných miest. Tieto investície však smerujú do odvetví so strategickým významom vrátane energetiky, telekomunikácií, prístavov a železníc. Za viac než polovicou týchto investícií v EÚ sú čínske štátom vlastnené podniky. Podľa pravidiel EÚ by sa takéto subvencie, ak by ich poskytoval členský štát EÚ, považovali za nepovolenú štátnu pomoc. Tento rozdiel v zaobchádzaní s investormi môže narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ a Únii sťažuje dosiahnutie rovnakých podmienok pre svoje podniky a investície.
Prehľad rizík a príležitostí zostavený audítormi – prvý svojho druhu – zahŕňa 18 politických, hospodárskych, sociálnych, právnych a environmentálnych rizík, ako sú napríklad nadmerná zadlženosť členských štátov voči Číne či nútený transfer technológií firmami podnikajúcimi v Číne. Na tri z týchto rizík – medzery alebo duplikácie v infraštruktúre pre širokopásmové pripojenie, otrasy v dodávateľských reťazcoch EÚ a prenos infekčných chorôb – sa nevzťahuje žiadne súčasné opatrenie eurokomisie či Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Audítori upozornili, že EÚ bude v budúcnosti v reakcii na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny čeliť šiestim výzvam: musí získať úplnejšie a aktuálne údaje o čínskych investíciách v EÚ; vykonať komplexnú analýzu rizík a príležitostí; lepšie vykonávať vlastnú stratégiu v podobe recipročných opatrení a predchádzaniu rušivým účinkom na vnútorný trh EÚ; posudzovať potreby financovania a sledovať výdavky; zlepšiť monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ a lepšie koordinovať reakciu inštitúcií EÚ a členských štátov.
Európski audítori zanalyzovali riziká, najmä hospodárskeho a politického charakteru, a tiež príležitosti, ktoré pre EÚ prináša štátom riadená investičná stratégia Číny. Podľa EDA Únia čelí viacerým výzvam vrátane toho, ako lepšie vymedziť, vykonávať a sledovať svoju vlastnú stratégiu vo vzťahu k Číne a ako skoordinovať opatrenia inštitúcií EÚ a členských štátov vyplývajúce z ich dvojstranných vzťahov s Pekingom.
Audítori pripomenuli, že údaje o čínskych investíciách v EÚ nie sú úplné a že je potrebné dôkladne zmapovať riziká a príležitosti.
Čína už od 80. rokov 20. storočia vykonáva investičnú stratégiu, ktorá podporuje jej štátom vlastnené podniky a súkromné spoločnosti, aby investovali do strategických odvetví v zahraničí. Jej dvoma hlavnými piliermi sú iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta (Belt and Road Initiative) zameraná na prepojenosť a stratégia v oblasti priemyslu s názvom Made in China 2025.
Obe stratégie majú za cieľ zabezpečiť hospodársky rast a vplyv Číny. Euroinštitúcie v reakcii na túto politiku Pekingu prijali niekoľko iniciatív, z ktorých najnovšia z roku 2019 (strategická vízia pre vzťahy medzi EÚ a Čínou) predstavuje zmenu tónu vo vzájomných vzťahoch, keď Čína je v nich označovaná za partnera a zároveň za systémového súpera.
Všetky členské štáty EÚ spolupracujú s Čínou aj dvojstranne, často v súlade s vlastnými vnútroštátnymi záujmami a bez toho, aby o tom informovali Európsku komisiu, hoci je to ich povinnosť. EDA upozornil, že takýto roztrieštený prístup neumožňuje presadzovať hospodársky vplyv, ktorý EÚ dosiahne, ak postupuje jednotne. Audítori zdôraznili, že osobitnou výzvou pre EÚ je postupovať včas a koordinovane v prípadoch, keď je výhodné reagovať jednotne – ako napríklad pri bezpečnosti sietí 5G.
„Z Číny sa stal dôležitý ekonomický hráč na medzinárodnej scéne a vzťahy medzi EÚ a Čínou budú mať v nadchádzajúcich rokoch vplyv na životy občanov a hospodárstvo EÚ," upozornila Annemie Turtelboomová, členka EDA zodpovedná za túto správu.
Spresnila, že účinná reakcia na tento geopolitický posun si vyžaduje, aby Únia posilnila svoju stratégiu voči Číne a aby členské štáty konali spoločne s inštitúciami EÚ v mene Únie ako jedného celku.
Podľa EDA sa čínske investície v EÚ za posledné dve desaťročia zvýšili a môžu mať pozitívny vplyv na európske ekonomiky, napríklad v podobe podpory rastu a pracovných miest. Tieto investície však smerujú do odvetví so strategickým významom vrátane energetiky, telekomunikácií, prístavov a železníc. Za viac než polovicou týchto investícií v EÚ sú čínske štátom vlastnené podniky. Podľa pravidiel EÚ by sa takéto subvencie, ak by ich poskytoval členský štát EÚ, považovali za nepovolenú štátnu pomoc. Tento rozdiel v zaobchádzaní s investormi môže narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ a Únii sťažuje dosiahnutie rovnakých podmienok pre svoje podniky a investície.
Prehľad rizík a príležitostí zostavený audítormi – prvý svojho druhu – zahŕňa 18 politických, hospodárskych, sociálnych, právnych a environmentálnych rizík, ako sú napríklad nadmerná zadlženosť členských štátov voči Číne či nútený transfer technológií firmami podnikajúcimi v Číne. Na tri z týchto rizík – medzery alebo duplikácie v infraštruktúre pre širokopásmové pripojenie, otrasy v dodávateľských reťazcoch EÚ a prenos infekčných chorôb – sa nevzťahuje žiadne súčasné opatrenie eurokomisie či Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Audítori upozornili, že EÚ bude v budúcnosti v reakcii na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny čeliť šiestim výzvam: musí získať úplnejšie a aktuálne údaje o čínskych investíciách v EÚ; vykonať komplexnú analýzu rizík a príležitostí; lepšie vykonávať vlastnú stratégiu v podobe recipročných opatrení a predchádzaniu rušivým účinkom na vnútorný trh EÚ; posudzovať potreby financovania a sledovať výdavky; zlepšiť monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ a lepšie koordinovať reakciu inštitúcií EÚ a členských štátov.