Brusel/Luxemburg 17. júla (TASR) - EÚ nedokázala úspešne položiť základy nového trhu s obnoviteľným vodíkom. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Audítori upozornili, že hoci Európska komisia (EK) podnikla pozitívne kroky, v celom hodnotovom reťazci vodíka pretrvávajú ťažkosti a je nepravdepodobné, že EÚ splní svoje ciele na rok 2030 týkajúce sa výroby a dovozu obnoviteľného vodíka.

EDA preto vyzval na kontrolu reálneho stavu s cieľom ubezpečiť sa, že ciele Únie sú realistické a že jej ďalšie strategické rozhodnutia nenarušia konkurencieschopnosť kľúčových odvetví a nevytvoria nové závislosti.

Zelený vodík má významný dosah na budúcnosť priemyselných odvetví EÚ. Môže pomôcť dekarbonizovať ťažko elektrifikovateľné odvetvia, ako je výroba ocele, petrochemický priemysel, výroba cementu či hnojív. Pomôže pri plnení klimatických cieľov EÚ do roku 2050 na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a zníženie závislosti od ruských fosílnych palív.

"V oblasti priemyselnej politiky EÚ týkajúcej sa obnoviteľného vodíka treba vykonať kontrolu reálneho stavu. EÚ musí rozhodnúť o strategickom postupe na dosiahnutie dekarbonizácie bez oslabenia konkurenčnej pozície kľúčových priemyselných odvetví EÚ alebo vytvorenia nových strategických závislostí," uviedol Stef Blok, člen EDA zodpovedný za tento audit.

Komisia stanovila ambiciózne ciele pre výrobu a dovoz vodíka z obnoviteľných zdrojov - 10 miliónov ton vyrobeného a 10 miliónov ton dovezeného vodíka do roku 2030. Podľa EDA tieto ciele neboli založené na dôkladnej analýze. Rôzne ambície členských štátov nie sú v súlade s cieľmi EÚ a eurokomisia pri koordinácii s členskými štátmi a priemyslom nezabezpečila, aby všetky strany ťahali za jeden povraz.

Audítori ocenili, že EK dokázala predložiť návrhy väčšiny právnych aktov za krátky čas. Avšak dosiahnutie dohody o pravidlách, ktoré definujú vodík z obnoviteľných zdrojov, trvalo dlho a medzitým sa odložili mnohé investičné rozhodnutia.

Vybudovanie odvetvia vodíka v EÚ si vyžaduje obrovské verejné a súkromné investície, EK však nemá úplný prehľad o potrebách ani o dostupných verejných financiách. Financovanie, ktoré audítori za obdobie 2021 - 2027 odhadujú na 18,8 miliardy eur, je rozptýlené v niekoľkých programoch. To podnikom sťažuje možnosť určiť, ktorý typ financovania je pre daný projekt najvhodnejší.

Najväčšiu časť financovania EÚ využívajú členské štáty s najväčším podielom ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ktoré najviac pokročili z hľadiska plánovaných projektov - Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko. Nie je však zaručené, že potenciál na výrobu vodíka v EÚ bude možné plne využiť alebo že verejné financie umožnia EÚ prepravovať zelený vodík po celom území Únie - z krajín s dobrým výrobným potenciálom do krajín s veľkým dopytom zo strany priemyslu.

Audítori vyzvali EK, aby aktualizovala vodíkovú stratégiu posúdením troch dôležitých oblastí: ako nastaviť trhové stimuly pre výrobu a používanie obnoviteľného vodíka; ako stanoviť priority, keď sú financie EÚ obmedzené, a na ktoré časti hodnotového reťazca sa zamerať; ktoré odvetvia zachovať a za akú cenu pri zohľadnení geopolitických dôsledkov výroby vodíka v EÚ v porovnaní s dovozom z krajín mimo EÚ.