Bratislava 12. januára (TASR) - Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle dosahuje 49,5 % a podiel na exporte 46,6 %. Toto odvetvie priamo zamestnáva viac ako 177.000 ľudí a priamo aj nepriamo generuje až 275.000 pracovných miest.

Ako upozornili v závere týždňa na stretnutí s médiami predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR, na udržanie konkurencieschopnosti bude potrebné prijať zásadné opatrenia. Aj preto chcú pokračovať v začatom dialógu s vládou a apelovať na rýchlejšiu realizáciu navrhnutých opatrení.

Výsledkom doterajších rokovaní zväzu s vládou sú uznesenia s konkrétnymi úlohami. Do žiadneho z uznesení sa ale nedostalo 13 bodov z materiálu ZAP SR, z čoho 5 je zásadných. Medzi ne patrí odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre zvyšovanie nákladov zamestnávateľov, vytvorenie účinného mechanizmu na podporu udržania kvalifikovaných zamestnancov a ich pracovných návykov v čase stagnácie ekonomického vývoja. Ďalšími bodmi sú možnosť vyplácania prostriedkov na rekreačné poukazy zo sociálneho fondu zamestnávateľa, oslobodenie 13. a 14. platu, prípadne ďalších platov vyplácaných nad rámec zákona minimálne do výšky priemerného mesačného platu zamestnanca od odvodov a daní na strane zamestnancov aj zamestnávateľov, revízia pravidiel pracovného času z hľadiska ich flexibility vrátane rozšírenia možnosti dohody zamestnávateľa s podnikovou odborovou organizáciou na flexibilite pracovného času.

"Za mimoriadne dôležitú považujem podporu nákladovej stability zamestnávateľov tak, aby legislatívne opatrenia ovplyvňujúce náklady zamestnávateľov neznižovali konkurencieschopnosť priemyslu,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR. „Nepremyslené opatrenia majú negatívny dopad na výšku nákladov, napríklad vo forme odvodov alebo obecných daní. Tak ako požadujeme pri prijímaní legislatívy, zvyšujúcej administratívu, vypustenie inej byrokracie, tak nové dane a poplatky, zvyšujúce náklady, je treba kompenzovať v iných oblastiach," zdôraznil Matušek.

Podľa Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB, slovenský automobilový sektor čelí cyklickým aj štrukturálnym výzvam. Slovenská ekonomika je veľmi úzko spätá s automobilovým priemyslom. Tomu sa v ostatných rokoch darilo zvyšovať výrobné kapacity, ako aj podiel na svetových trhoch.

V minulom roku však kvôli rastúcemu protekcionizmu svetový obchod zamrzol a globálny dopyt sa výrazne spomalil. To malo na cyklicky citlivé automobilové odvetvie mimoriadne tvrdý dopad. Predaje áut sa celosvetovo prepadli o takmer štyri percentá, najprudšie od finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi.

Ako ďalej uviedol, produkcia automobilového priemyslu na Slovensku dlho tejto globálnej gravitácii odolávala, ešte v úvode roka 2019 sa držala blízko rekordných úrovní. Pred letom však nastal zlom a produkcia ako aj tržby a nové objednávky v automobilovom priemysle začali relatívne prudko klesať. Súčasne s tým sa výrazne spomalil aj rast slovenského HDP.

Väčšina výroby odvetvia smeruje na zahraničné trhy. Na domácom trhu sa z toho umiestni len zlomok, keďže celkovo sa na Slovensku ročne predá približne stotisíc nových áut rôznych značiek a modelov a to nielen tých u nás vyrobených.

Podľa hodnoty automobilov sú najväčšími odberateľmi výrobcov na Slovensku veľké európske krajiny. Vedie Nemecko, s ktorého autopriemyslom je slovenský úzko previazaný. S odstupom nasleduje Francúzsko a tretím najväčším európskym trhom pre vozidlá vyrobené na Slovensku je Spojené kráľovstvo.

Z mimoeurópskych trhov majú významné postavenie dve najväčšie globálne ekonomiky USA a Čína. Práve tieto dva trhy predstavujú najväčší zdroj neistoty pre vývoj slovenského autopriemyslu v najbližšom období. Jednak pre samotný vývoj dopytu po automobiloch, ktorý bude v oboch krajinách zrejme aj v roku 2020 pokračovať v poklese. A zároveň pre neistotu ohľadom obchodnej politiky medzi týmito dôležitými krajinami.