Brusel 18. septembra (TASR) - Význam automobilového priemyslu pre slovenskú ekonomiku v kontexte ekonomického diania v EÚ a budúcich výziev, ktoré stoja pred týmto sektorom, boli hlavnou témou pracovnej návštevy delegácie Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP) v Bruseli, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. a 18. septembra.

Medzi hlavné okruhy rokovania patrili opatrenia obchodnej politiky, redukcia emisií CO2 z automobilov, elektromobilita, či opatrenia na podporu konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu. Predseda ZAP Jaroslav Holeček, podpredseda združenia Štefan Rosina a riaditeľ sekretariátu ZAP Ján Pribula sa stretli so šéfom kabinetu eurokomisára pre podnikanie a priemysel Diegom Canga Fanom, s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom a počas pracovnej večere organizovanej stálym predstaviteľom SR V EÚ Ivanom Korčokom sa v prítomnosti generálneho tajomníka Európskeho združenia automobilového priemyslu (ACEA) Ivanom Hodačom stretli so slovenskými poslancami Európskeho parlamentu.

Predseda ZAP Holeček uviedol, že slovenský automobilový priemysel v posledných rokoch získal v Európe veľké uznanie. "V Európe o nás vedia. Možno o nás vedia viac ako na Slovensku, pozerajú na nás s úctou a rešpektom. Takmer milión vyrobených automobilov a 171 áut na 1000 obyvateľov sú čísla, ktoré sú veľmi zaujímavé," povedal Holeček pre TASR.

Podľa neho sú však zaujímavé iné čísla. Tie, ktoré tento rezort znamená pre SR, keďže automobilový priemysel tvorí 41 % tržieb z celkovej priemyselnej výroby na Slovensku, zabezpečuje 26 % exportov, zamestnáva 200.000 ľudí (9 % obyvateľov) a tvorí 12 % HDP.

"To sú čísla, ktoré sú motivujúce pre tých, ktorí v tomto priemysle pracujú, ale na druhej stane aj nesmierne zaväzujúce, pretože Slovensko je závislé od automobilového priemyslu," skonštatoval Holeček.



Predseda ZAP dodal, že sa v Bruseli snažili presvedčiť všetky zainteresované strany, že každé negatívne rozhodnutie, ktoré by v budúcnosti postihlo tento sektor v EÚ, bude mať následky aj na Slovensko. Na druhej strane sa rokovania týkali tých najdôležitejších záležitostí, ktoré sú v súčasnosti predmetom debát v europarlamente alebo komisii. Či už oblasť schvaľovania cieľov pre znižovanie emisií CO2, alebo podpora alternatívnych pohonných látok.

Holeček spresnil, že v Bruseli sa rieši znižovanie emisií CO2 - 95 g/km, stav ktorý by sa mal dosiahnuť do roku 2020. Otázne je podľa neho, či je to cieľ dosiahnuteľný a ak áno, akými krokmi sa to dosiahne, či to nebude príliš drahé pre zákazníkov a na úkor európskej konkurencieschopnosti.

Tieto ciele by podľa Holečka mali byť reálne, dosiahnuteľné a hlavne by nemali obmedziť konkurencieschopnosť tohto rezortu. Dodal, že je dôležité, aby si napríklad europoslanci uvedomili, že keď hlasujú o alternatívnych zdrojoch palív či emisiách, aký to bude mať v konečnom dôsledku vplyv na Európu a aj na Slovensko.

Ďalším aspektom návštevy delegácie ZAP v Bruseli bolo hľadanie podpory pre rozvoj vzdelávania mladých ľudí pre potreby automobilového priemyslu a spôsoby dôraznejšieho rozvoja výskumu a vývoja na Slovensku pre potreby tejto časti priemyslu.

"Našou víziou je, aby sme zabezpečili konkurencieschopnosť automobilového priemyslu aj do budúcnosti, čo sa v súčasnosti odvíja predovšetkým od subdodávateľov. Aj tomuto aspektu sme sa v Bruseli venovali," uviedol Holeček.

I. Korčok: Slovenský automobilový priemysel musí hľadať spojencov v EÚ

Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok, ktorý bol v utorok večer hostiteľom stretnutia delegácie Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP) s generálnym tajomníkom Európskeho združenia automobilového priemyslu (ACEA) Ivanom Hodačom a so slovenskými poslancami Európskeho parlamentu, tvrdí, že tento slovenský rezort potrebuje spojencov na pôde EÚ.

Po stretnutí s delegáciou ZAP Korčok skonštatoval, že význam automobilového priemyslu pre slovenskú ekonomiku je jasný a nespochybniteľný, keď tento rezort zaisťuje 24 % celkového slovenského vývozu.

"Jasné je tiež aj to, že automobilový priemysel ako odvetvie je silne ovplyvnený tým, ako veľmi reguluje priestor pre jeho pôsobenie Európska únia," zhodnotil situáciu Korčok.



Slovenský veľvyslanec pri EÚ dodal, že keď "spojíme náš záujem udržať automobilový priemysel na Slovensku so snahou ďalej ho výrazne rozvíjať, je jasné, že predstavitelia tohto ekonomického odvetvia sa snažia do budúcnosti vytvoriť priaznivý priestor pre jeho rozvoj".

"Úlohou Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, je mobilizovať a získavať spojencov z krajín, kde je automobilový priemysel tak dôležitý ako na Slovensku, aby tento priemysel zostal v našich krajinách a ďalej sa rozvíjal, aby sme ho cez regulačné opatrenia doslove nevyháňali z prostredia členských štátov alebo z celého európskeho prostredia," uviedol Korčok.

V tejto súvislosti priznal, že vplyv rôznych regulačných opatrení EÚ je obrovský, najmä v klimatickej politike, kde stačí spomenúť problematiku emisií CO2. Korčok tvrdí, že Európania musia byť realistickí, lebo na jednej strane nikto nepopiera, že klíma si zasluhuje ochranu, ale na strane druhej sa treba dívať aj na ostatné záujmy a všímať si, čo robia a ako postupujú globálni partneri EÚ v odvetví automobilového priemyslu.

EÚ v tomto smere súperí predovšetkým s Japonskom, USA a Ruskom.

Korčok preto ocenil dvojdňové rokovania delegácie ZAP v Bruseli, ktorej cieľom je podľa neho mobilizovať spojencov a získavať a budovať koalície, ktoré budú presadzovať aj slovenské záujmy v širšom kontexte európskeho automobilového priemyslu.