Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Až 81 % respondentov uviedlo, že by boli dokonca ochotní pracovať na diaľku aj pre spoločnosť sídliacu mimo ich mesta, ak by bolo potrebné chodiť do práce osobne iba raz mesačne.
Autor TASR
Bratislava 25. mája (TASR) - Až štvrtina Slovákov by zmenila prácu, ak by prišli o možnosť práce z domu. Takmer u polovice firiem by si touto podmienkou zhoršili šance na prijatie. Vyplýva to z prieskumu Hybridný model práce ako nový štandard, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Microsoft na vzorke 1071 duševne pracujúcich zamestnancov na prelome rokov 2021/2022.
Podľa prieskumu viac ako dve tretiny zamestnancov, ktorí vykonávajú nemanuálny typ práce, pracovalo počas pandémie z domu (68 %), pričom pred pandémiou to bolo iba 20 %. Viac ako polovica (57 %) zo zamestnancov, ktorí fungovali v práci na diaľku, uprednostňuje po skončení pandémie prácu v kancelárii, ale iba štyri dni v týždni. Zvyšných 43 % zamestnancov, ktorí pracovali z domu, by zasa chceli pracovať z domu až tri dni v týždni.
Až 81 % respondentov uviedlo, že by boli dokonca ochotní pracovať na diaľku aj pre spoločnosť sídliacu mimo ich mesta, ak by bolo potrebné chodiť do práce osobne iba raz mesačne.
"Prieskum ukázal, že pre väčšinu zamestnancov, ktorí mali počas pandémie možnosť pracovať aj z domu, sa takýto spôsob práce stáva novým štandardom. V bežnom 'nekovidovom' období by takáto zmena a adaptácia na ňu či už zo strany manažmentov alebo samotných zamestnancov trvala neporovnateľne dlhšie. Sociálny čas potrebný na zavedenie hybridnej práce pandémia neuveriteľne skrátila," vysvetlil sociológ Martin Slosiarik z prieskumnej agentúry Focus.
"O tom, či bude tím fungovať úplne na diaľku alebo hybridne, rozhodujú z veľkej miery preferencie jeho členov a manažéra. Vplyv zamestnancov nielen na konkrétneho zamestnávateľa, ale aj na štruktúru celého trhu práce však rastie. Dopyt po hybridnom modeli práce v kombinácii s možnosťami dnešných pracovníkov meniť aj niekoľkokrát v priebehu kariéry zamestnávateľa naprieč rôznymi odvetviami vytvára nový typ konkurenčného prostredia," upozornila Marcela Havrilová, manažérka divízie vzdelávania z Microsoft Slovensko a Česká republika.
To, či zamestnávatelia plánujú ponechať zamestnancom flexibilitu aj naďalej, zisťoval Microsoft v spolupráci s Republikovou úniou zamestnávateľov v samostatnej ankete nadväzujúcej na prieskum medzi zamestnancami. Do ankety medzi zamestnávateľmi sa zapojilo 37 firiem z celého Slovenska. Spomedzi nich až 61 % oslovených skonštatovalo, že hybridný spôsob práce sa im osvedčil a plánujú ho ponechať naďalej.
Podľa ankety sa firmy adaptovali na nový spôsob práce počas niekoľkých dní (74 %). Za najväčšie výhody, ktoré to firmám, ktoré zaviedli prácu z domu pre zamestnancov (84 %), prinieslo, považujú najmä spokojnejších zamestnancov (81 %) a v druhom rade zvýšenie produktivity a efektivity pracovných činností (32 %). Žiadne výhody v tomto novom svete práce nenašlo iba 13 % firiem.
Rovnako ako zamestnávatelia, aj zamestnanci vnímali stratu sociálneho kontaktu ako najväčšie negatívum práce z domu. Na absenciu neformálnych stretnutí a rozhovorov v pracovnom kolektíve si sťažovali dve pätiny (39 %) zamestnancov, ktorí pracovali z domu.
Podľa prieskumu viac ako dve tretiny zamestnancov, ktorí vykonávajú nemanuálny typ práce, pracovalo počas pandémie z domu (68 %), pričom pred pandémiou to bolo iba 20 %. Viac ako polovica (57 %) zo zamestnancov, ktorí fungovali v práci na diaľku, uprednostňuje po skončení pandémie prácu v kancelárii, ale iba štyri dni v týždni. Zvyšných 43 % zamestnancov, ktorí pracovali z domu, by zasa chceli pracovať z domu až tri dni v týždni.
Až 81 % respondentov uviedlo, že by boli dokonca ochotní pracovať na diaľku aj pre spoločnosť sídliacu mimo ich mesta, ak by bolo potrebné chodiť do práce osobne iba raz mesačne.
"Prieskum ukázal, že pre väčšinu zamestnancov, ktorí mali počas pandémie možnosť pracovať aj z domu, sa takýto spôsob práce stáva novým štandardom. V bežnom 'nekovidovom' období by takáto zmena a adaptácia na ňu či už zo strany manažmentov alebo samotných zamestnancov trvala neporovnateľne dlhšie. Sociálny čas potrebný na zavedenie hybridnej práce pandémia neuveriteľne skrátila," vysvetlil sociológ Martin Slosiarik z prieskumnej agentúry Focus.
"O tom, či bude tím fungovať úplne na diaľku alebo hybridne, rozhodujú z veľkej miery preferencie jeho členov a manažéra. Vplyv zamestnancov nielen na konkrétneho zamestnávateľa, ale aj na štruktúru celého trhu práce však rastie. Dopyt po hybridnom modeli práce v kombinácii s možnosťami dnešných pracovníkov meniť aj niekoľkokrát v priebehu kariéry zamestnávateľa naprieč rôznymi odvetviami vytvára nový typ konkurenčného prostredia," upozornila Marcela Havrilová, manažérka divízie vzdelávania z Microsoft Slovensko a Česká republika.
To, či zamestnávatelia plánujú ponechať zamestnancom flexibilitu aj naďalej, zisťoval Microsoft v spolupráci s Republikovou úniou zamestnávateľov v samostatnej ankete nadväzujúcej na prieskum medzi zamestnancami. Do ankety medzi zamestnávateľmi sa zapojilo 37 firiem z celého Slovenska. Spomedzi nich až 61 % oslovených skonštatovalo, že hybridný spôsob práce sa im osvedčil a plánujú ho ponechať naďalej.
Podľa ankety sa firmy adaptovali na nový spôsob práce počas niekoľkých dní (74 %). Za najväčšie výhody, ktoré to firmám, ktoré zaviedli prácu z domu pre zamestnancov (84 %), prinieslo, považujú najmä spokojnejších zamestnancov (81 %) a v druhom rade zvýšenie produktivity a efektivity pracovných činností (32 %). Žiadne výhody v tomto novom svete práce nenašlo iba 13 % firiem.
Rovnako ako zamestnávatelia, aj zamestnanci vnímali stratu sociálneho kontaktu ako najväčšie negatívum práce z domu. Na absenciu neformálnych stretnutí a rozhovorov v pracovnom kolektíve si sťažovali dve pätiny (39 %) zamestnancov, ktorí pracovali z domu.
