Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšiu časť odpadov z domácností podľa MPRV tvorí odpad zo zeleniny a ovocia, ktorý pritom možno využiť, a to formou kompostovania.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) – Problém plytvania potravinami a množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu predstavuje závažný globálny problém, ktorý sa týka aj Slovenska. Viac ako polovicu z celkového množstva potravinového odpadu vyprodukujú domácnosti. Na skládkach tak končí polovica peňazí, ktoré Slováci dajú na potraviny. Informoval o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
"Domácnosti na Slovensku vyprodukujú ročne zhruba 400 kilogramov (kg) odpadu na osobu a majú až 53-percentný podiel na tvorbe potravinového odpadu na obyvateľa v krajine. Znamená to, že viac ako polovica peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, končí v kontajneroch. Je dôležité, aby sme si to pri nákupe uvedomovali. Namiesto množstva stavme radšej na kvalitu, čerstvosť a lokálnosť. Tie prospejú nášmu organizmu, prírode, chuťovým pohárikom, a v nemenej dôležitej miere aj našej peňaženke viac ako unifikované potraviny dovážené cez pol sveta s množstvom umelých látok," vysvetlila podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
Slováci podľa nej najčastejšie zdôvodňujú vyhadzovanie potravín v domácnostiach pokazením potravín, uvarením väčšieho množstva, ako je možné skonzumovať, uplynutým dátumom spotreby, nákupom väčšieho množstva, ako bolo potrebné, respektíve nesprávnym uskladnením, zlým alebo nevhodným spracovaním a nesplnením očakávaní nakúpených potravín. "Viac než 60 % odpadu z potravín v domácnostiach pritom predstavuje odpad z ovocia a zeleniny, významný je tiež podiel hotových jedál, výrobkov z mäsa, mlieka a cereálne produkty," spresnila Matečná.
Machalík priblížil, že podľa Európskej komisie obyvatelia EÚ vyplytvajú asi 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Aj v prípade Slovenska sa najväčšie množstvo živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu a zmiešaného komunálneho odpadu tvorí v domácnostiach. Druhý najväčší podiel na plytvaní potravinami má oblasť spracovania potravín (19 %). Nasleduje oblasť spoločného stravovania (12 %) a primárna produkcia (11 %).
Najväčšiu časť odpadov z domácností podľa MPRV tvorí odpad zo zeleniny a ovocia, ktorý pritom možno využiť, a to formou kompostovania. "Pri znižovaní objemov odpadov by sa mali aktivizovať mestá a obce, ktoré by mali rozmiestniť nádoby určené na zber takéhoto odpadu. Zároveň by ho mohli následne využívať pri starostlivosti o mestskú či obecnú zeleň. Ušetrili by tak nielen prostriedky za skládkovanie, ale aj znížili náklady na starostlivosť o zeleň. V súčasnosti potravinový odpad z domácností kompostuje alebo inak zhodnocuje len veľmi malá časť ľudí a až 70 % zbytočne končí na skládke komunálneho odpadu," zdôraznila Matečná.
Ďalším riešením je využitie potravín ako zdroja špecifických látok a následne recyklácie vo forme krmív, energetické využitie, spaľovanie odpadu a až na poslednom mieste by mali potraviny končiť ako odpad. Dôležitým aspektom je aj využitie ekonomicky cenných látok z potravín, ako sú esencie, farbivá či oleje, ktoré už spadajú pod potravinové straty a nemôžu byť darované alebo skŕmené.
"Domácnosti na Slovensku vyprodukujú ročne zhruba 400 kilogramov (kg) odpadu na osobu a majú až 53-percentný podiel na tvorbe potravinového odpadu na obyvateľa v krajine. Znamená to, že viac ako polovica peňazí, ktoré Slováci minú na potraviny, končí v kontajneroch. Je dôležité, aby sme si to pri nákupe uvedomovali. Namiesto množstva stavme radšej na kvalitu, čerstvosť a lokálnosť. Tie prospejú nášmu organizmu, prírode, chuťovým pohárikom, a v nemenej dôležitej miere aj našej peňaženke viac ako unifikované potraviny dovážené cez pol sveta s množstvom umelých látok," vysvetlila podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
Slováci podľa nej najčastejšie zdôvodňujú vyhadzovanie potravín v domácnostiach pokazením potravín, uvarením väčšieho množstva, ako je možné skonzumovať, uplynutým dátumom spotreby, nákupom väčšieho množstva, ako bolo potrebné, respektíve nesprávnym uskladnením, zlým alebo nevhodným spracovaním a nesplnením očakávaní nakúpených potravín. "Viac než 60 % odpadu z potravín v domácnostiach pritom predstavuje odpad z ovocia a zeleniny, významný je tiež podiel hotových jedál, výrobkov z mäsa, mlieka a cereálne produkty," spresnila Matečná.
Machalík priblížil, že podľa Európskej komisie obyvatelia EÚ vyplytvajú asi 88 miliónov ton potravín, čo predstavuje 173 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Aj v prípade Slovenska sa najväčšie množstvo živočíšneho a zmiešaného potravinového odpadu, rastlinného odpadu a zmiešaného komunálneho odpadu tvorí v domácnostiach. Druhý najväčší podiel na plytvaní potravinami má oblasť spracovania potravín (19 %). Nasleduje oblasť spoločného stravovania (12 %) a primárna produkcia (11 %).
Najväčšiu časť odpadov z domácností podľa MPRV tvorí odpad zo zeleniny a ovocia, ktorý pritom možno využiť, a to formou kompostovania. "Pri znižovaní objemov odpadov by sa mali aktivizovať mestá a obce, ktoré by mali rozmiestniť nádoby určené na zber takéhoto odpadu. Zároveň by ho mohli následne využívať pri starostlivosti o mestskú či obecnú zeleň. Ušetrili by tak nielen prostriedky za skládkovanie, ale aj znížili náklady na starostlivosť o zeleň. V súčasnosti potravinový odpad z domácností kompostuje alebo inak zhodnocuje len veľmi malá časť ľudí a až 70 % zbytočne končí na skládke komunálneho odpadu," zdôraznila Matečná.
Ďalším riešením je využitie potravín ako zdroja špecifických látok a následne recyklácie vo forme krmív, energetické využitie, spaľovanie odpadu a až na poslednom mieste by mali potraviny končiť ako odpad. Dôležitým aspektom je aj využitie ekonomicky cenných látok z potravín, ako sú esencie, farbivá či oleje, ktoré už spadajú pod potravinové straty a nemôžu byť darované alebo skŕmené.
