Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento návrh zároveň nie je podľa prezidenta AZZZ ani v reálnych možnostiach štátneho rozpočtu, keďže výška minimálnej mzdy má zásadný vplyv aj na mzdy vo verejnom sektore.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - Návrh minimálnej mzdy Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR na rok 2019 na úrovni 635 eur je absolútne nereálny. Predstavuje tak zásadné zvýšenie, ktoré nemá žiadnu oporu v reálnych ekonomických číslach. Uviedli to na tlačovej besede predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, za účasti predstaviteľov Asociácie súkromných lekárov (ASL) a Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).
"Naše stanovisko k takto navrhnutej minimálnej mzde je, že je to z úrovne science-fiction. Nárast o 32 % si nevieme predstaviť. Keby bol návrh primeraný percentuálnemu nárastu priemernej mzdy, nejaký krokový variant, aby sme sa dostali na nejaké želateľné číslo do budúcnosti, to sú témy, ktoré sú na diskusiu. Nárast zo 480 eur na 635 eur je však pre asociáciu neprijateľný na akékoľvek rokovanie, pretože ho považujeme za totálne nereálny," priblížil prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský.
Tento návrh zároveň nie je podľa Malatinského ani v reálnych možnostiach štátneho rozpočtu, keďže výška minimálnej mzdy má zásadný vplyv aj na mzdy vo verejnom sektore. "Dovoľujem si pripomenúť, že z hľadiska celkového vývoja minimálnej mzdy na Slovensku bolo navýšenie minimálnej mzdy už v roku 2018 aj najvyšším zvýšením za posledné roky, konkrétne o 10,34 %," povedal Malatinský.
V porovnaní sumy minimálnej mzdy v roku 2010 a v roku 2018 už podľa neho ide o 56-% nárast. Návrh KOZ SR na úpravu sumy mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy pre rok 2019 však tieto štatistiky ďaleko presahuje. "Takisto musíme brať ohľad aj na mieru inflácie, ktorá v roku 2017 dosiahla úroveň 1,3 % pre aktuálny rok 2018. Národná banka Slovenska (NBS) zároveň predikuje mieru inflácie pre rok 2019 na úrovni 2,3 %," upozornil.
Podľa slov viceprezidenta AZZZ SR Rastislava Machunku si ich asociácia predstavuje návrh minimálnej mzdy pre budúci rok na úrovni okolo 505 eur. "Dlhodobo žiadame, aby sme sa dostali do štádia predvídateľnosti minimálnej mzdy, aby sa minimálna mzda stala opäť ekonomickou a nie politickou veličinou a aby sme mali jasný predpoklad rastu minimálnej mzdy podľa nejakých kritérií, napríklad podľa rastu priemernej mzdy alebo podľa kombinácie priemernej mzdy a inflácie," dodal Machunka.
"Naše stanovisko k takto navrhnutej minimálnej mzde je, že je to z úrovne science-fiction. Nárast o 32 % si nevieme predstaviť. Keby bol návrh primeraný percentuálnemu nárastu priemernej mzdy, nejaký krokový variant, aby sme sa dostali na nejaké želateľné číslo do budúcnosti, to sú témy, ktoré sú na diskusiu. Nárast zo 480 eur na 635 eur je však pre asociáciu neprijateľný na akékoľvek rokovanie, pretože ho považujeme za totálne nereálny," priblížil prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský.
Tento návrh zároveň nie je podľa Malatinského ani v reálnych možnostiach štátneho rozpočtu, keďže výška minimálnej mzdy má zásadný vplyv aj na mzdy vo verejnom sektore. "Dovoľujem si pripomenúť, že z hľadiska celkového vývoja minimálnej mzdy na Slovensku bolo navýšenie minimálnej mzdy už v roku 2018 aj najvyšším zvýšením za posledné roky, konkrétne o 10,34 %," povedal Malatinský.
V porovnaní sumy minimálnej mzdy v roku 2010 a v roku 2018 už podľa neho ide o 56-% nárast. Návrh KOZ SR na úpravu sumy mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy pre rok 2019 však tieto štatistiky ďaleko presahuje. "Takisto musíme brať ohľad aj na mieru inflácie, ktorá v roku 2017 dosiahla úroveň 1,3 % pre aktuálny rok 2018. Národná banka Slovenska (NBS) zároveň predikuje mieru inflácie pre rok 2019 na úrovni 2,3 %," upozornil.
Podľa slov viceprezidenta AZZZ SR Rastislava Machunku si ich asociácia predstavuje návrh minimálnej mzdy pre budúci rok na úrovni okolo 505 eur. "Dlhodobo žiadame, aby sme sa dostali do štádia predvídateľnosti minimálnej mzdy, aby sa minimálna mzda stala opäť ekonomickou a nie politickou veličinou a aby sme mali jasný predpoklad rastu minimálnej mzdy podľa nejakých kritérií, napríklad podľa rastu priemernej mzdy alebo podľa kombinácie priemernej mzdy a inflácie," dodal Machunka.
