Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela zákona má za cieľ aj zabrániť špekulatívnemu využívaniu pôdy či jej vlastníckemu prechodu do zahraničných rúk. Macho tvrdí, že tieto ciele sa úplne míňajú účinkom.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Slovenské poľnohospodárstvo má omnoho väčšie problémy ako ochranu malých farmárov pred veľkými za každú cenu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR to chce dosiahnuť novelou zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorá má z hľadiska rozlohy obmedziť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy pre fyzické a právnické osoby. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho označil v Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ túto novelu za absurdnú a protiústavnú.
"Vnímame to tak, že pokračuje delenie, že veľkí sú zlí a malých treba nejakým spôsobom chrániť. Táto novela nepomôže rozvoju malého, stredného a rodinného poľnohospodárstva na Slovensku," konštatoval Macho v podcaste Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Podľa neho ciele stanovené novelou nie je možné dosiahnuť.
Jedným z nich je zrovnoprávnenie menších subjektov vo vzťahu ku kapitálovo väčším. "Pokiaľ má ministerstvo záujem pomôcť malým rodinným poľnohospodárom, my nie sme proti tomu, práve naopak, navrhujeme, nech prinesie konkrétne a reálne nástroje. To určite nie je takáto novela zákona, ale to, že položí na stôl 10 až 15 miliónov eur na bezúročné úvery. Problémom malého poľnohospodára nie sú veľkí hráči, ale že nemá zdroje na nákup poľnohospodárskej pôdy. Táto novela mu zdroje neprinesie. Toto by si mal štát riešiť vo vlastnej réžií zo štátneho rozpočtu," vysvetlil Macho.
Novela zákona má za cieľ aj zabrániť špekulatívnemu využívaniu pôdy či jej vlastníckemu prechodu do zahraničných rúk. Macho tvrdí, že tieto ciele sa úplne míňajú účinkom.
"Rozprávať o koncentrácii veľkých priestorov poľnohospodárskej pôdy v rukách zahraničných investorov na Slovensku je absurdné. Ministerstvo ani nepripravilo analýzu, kde by sa ukázalo, aké percento pôdy vlastnia zahraniční investori. Najväčším vlastníkom a spravovateľom pôdy na Slovensku je štát, potom samospráva a cirkvi. Až 96 % všetkej pôdy u nás, na ktorej hospodária malí i veľkí poľnohospodári, je v prenájme. Nepoznám subjekt, ktorý by na Slovensku vlastnil pôdu rádovo na ploche desiatok tisíc hektárov. Ďalší argument je, že pokiaľ v západných krajinách rapídne klesá počet poľnohospodárov a zvyšuje sa priemerná výmera fariem, na Slovensku vidíme pravý opak. Zvyšuje sa počet poľnohospodárov a znižuje sa výmera jedného poľnohospodárskeho subjektu," zdôraznil Macho.
Novela zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je medzirezortnom pripomienkovom konaní. SPPK sa k nej vyjadrí v stanovenej lehote, no ideálne by bolo, keby ju predkladateľ stiahol. "Toto nie je cesta, ktorou by sa malo slovenské poľnohospodárstvo uberať, problémy sú niekde inde," dodal Macho.
"Vnímame to tak, že pokračuje delenie, že veľkí sú zlí a malých treba nejakým spôsobom chrániť. Táto novela nepomôže rozvoju malého, stredného a rodinného poľnohospodárstva na Slovensku," konštatoval Macho v podcaste Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Podľa neho ciele stanovené novelou nie je možné dosiahnuť.
Jedným z nich je zrovnoprávnenie menších subjektov vo vzťahu ku kapitálovo väčším. "Pokiaľ má ministerstvo záujem pomôcť malým rodinným poľnohospodárom, my nie sme proti tomu, práve naopak, navrhujeme, nech prinesie konkrétne a reálne nástroje. To určite nie je takáto novela zákona, ale to, že položí na stôl 10 až 15 miliónov eur na bezúročné úvery. Problémom malého poľnohospodára nie sú veľkí hráči, ale že nemá zdroje na nákup poľnohospodárskej pôdy. Táto novela mu zdroje neprinesie. Toto by si mal štát riešiť vo vlastnej réžií zo štátneho rozpočtu," vysvetlil Macho.
Novela zákona má za cieľ aj zabrániť špekulatívnemu využívaniu pôdy či jej vlastníckemu prechodu do zahraničných rúk. Macho tvrdí, že tieto ciele sa úplne míňajú účinkom.
"Rozprávať o koncentrácii veľkých priestorov poľnohospodárskej pôdy v rukách zahraničných investorov na Slovensku je absurdné. Ministerstvo ani nepripravilo analýzu, kde by sa ukázalo, aké percento pôdy vlastnia zahraniční investori. Najväčším vlastníkom a spravovateľom pôdy na Slovensku je štát, potom samospráva a cirkvi. Až 96 % všetkej pôdy u nás, na ktorej hospodária malí i veľkí poľnohospodári, je v prenájme. Nepoznám subjekt, ktorý by na Slovensku vlastnil pôdu rádovo na ploche desiatok tisíc hektárov. Ďalší argument je, že pokiaľ v západných krajinách rapídne klesá počet poľnohospodárov a zvyšuje sa priemerná výmera fariem, na Slovensku vidíme pravý opak. Zvyšuje sa počet poľnohospodárov a znižuje sa výmera jedného poľnohospodárskeho subjektu," zdôraznil Macho.
Novela zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku je medzirezortnom pripomienkovom konaní. SPPK sa k nej vyjadrí v stanovenej lehote, no ideálne by bolo, keby ju predkladateľ stiahol. "Toto nie je cesta, ktorou by sa malo slovenské poľnohospodárstvo uberať, problémy sú niekde inde," dodal Macho.
