Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takzvané 100-percentné hypotéky (90 a viac %) v praxi končia - maximálny dlh bude 8-násobok ročného čistého príjmu (tzv. Debt to Income, DTI8).
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Národná banka Slovenska (NBS) sa pre príliš rýchly rast objemu úverov rozhodla prijať opatrenia, aby tento rast spomalila, a preto od 1. júla končia „100-percentné“ hypotéky a dlhový strop bude maximálne 8-násobok ročného čistého príjmu.
Od 1. júla 2018 začínajú platiť dve dôležité pravidlá - maximálny úver na bývanie bude 90 % z hodnoty nehnuteľnosti (tzv. Loan to Value, 90 LTV). Takzvané 100-percentné hypotéky (90 a viac %) v praxi končia - maximálny dlh bude 8-násobok ročného čistého príjmu (tzv. Debt to Income, DTI8).
Ako povedal vo štvrtok na stretnutí s novinármi v Bratislave Ján Bača, vedúci oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne, v praxi to neznamená nič zásadné. Podiel úverov s LTV vyšším ako 90 % sa totiž už dva roky pohybuje okolo hranice 7 %, nepôjde teda o veľkú zmenu. NBS zároveň postupne obmedzuje podiel úverov medzi 80 a 90 LTV. Od 1. júla budú môcť banky poskytnúť 35 % takýchto nových úverov.
"Pravidlo DTI8 bude mať na úverový trh vplyv, ale ak sa pozrieme na súčasný stav a aj na príjem priemerného Slováka, ani tu nás žiadna pohroma od leta nečaká. Podľa zverejnených údajov NBS koncom roka dosahoval podiel úverov presahujúcich 8-násobok čistého príjmu žiadateľa 19 %. To sa prakticky zhoduje s 20-% výnimkou platnou súčasne so zavedením nových limitov," uviedol Bača.
Pohľad na priemerné platy Slovákov a priemerné ceny nehnuteľností v jednotlivých krajoch a z nich odvodené maximálne možné zadlženie ukazuje, že pri štandardnom financovaní bývania nevzniknú zásadné problémy. Vo väčšine prípadov totiž o úver na bývanie žiadajú minimálne dvaja ľudia a tí sú posudzovaní spoločne. Limit DTI8 tak umožní priemerne zarábajúcim dvojiciam v každom z krajov financovať úverom bývanie s výmerou 140 až 200 m2. Výnimkou je len 102 m2 v Bratislavskom kraji.
Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómke Slovenskej sporiteľne, dopyt po bývaní vyplývajúci z rastu miezd, nízkych úrokových sadzieb a celkovej priaznivej ekonomickej situácie mal prirodzene vplyv aj na rast cien nehnuteľností. Tento trend však začína spomaľovať. V poslednom štvrťroku 2017 spomalil rast vo všetkých regiónoch pod 5 % a očakáva sa, že v tomto roku sa bude pohybovať pod touto hranicou. V roku 2019 budú ceny nehnuteľností zrejme stagnovať.
Od 1. júla 2018 začínajú platiť dve dôležité pravidlá - maximálny úver na bývanie bude 90 % z hodnoty nehnuteľnosti (tzv. Loan to Value, 90 LTV). Takzvané 100-percentné hypotéky (90 a viac %) v praxi končia - maximálny dlh bude 8-násobok ročného čistého príjmu (tzv. Debt to Income, DTI8).
Ako povedal vo štvrtok na stretnutí s novinármi v Bratislave Ján Bača, vedúci oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne, v praxi to neznamená nič zásadné. Podiel úverov s LTV vyšším ako 90 % sa totiž už dva roky pohybuje okolo hranice 7 %, nepôjde teda o veľkú zmenu. NBS zároveň postupne obmedzuje podiel úverov medzi 80 a 90 LTV. Od 1. júla budú môcť banky poskytnúť 35 % takýchto nových úverov.
"Pravidlo DTI8 bude mať na úverový trh vplyv, ale ak sa pozrieme na súčasný stav a aj na príjem priemerného Slováka, ani tu nás žiadna pohroma od leta nečaká. Podľa zverejnených údajov NBS koncom roka dosahoval podiel úverov presahujúcich 8-násobok čistého príjmu žiadateľa 19 %. To sa prakticky zhoduje s 20-% výnimkou platnou súčasne so zavedením nových limitov," uviedol Bača.
Pohľad na priemerné platy Slovákov a priemerné ceny nehnuteľností v jednotlivých krajoch a z nich odvodené maximálne možné zadlženie ukazuje, že pri štandardnom financovaní bývania nevzniknú zásadné problémy. Vo väčšine prípadov totiž o úver na bývanie žiadajú minimálne dvaja ľudia a tí sú posudzovaní spoločne. Limit DTI8 tak umožní priemerne zarábajúcim dvojiciam v každom z krajov financovať úverom bývanie s výmerou 140 až 200 m2. Výnimkou je len 102 m2 v Bratislavskom kraji.
Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómke Slovenskej sporiteľne, dopyt po bývaní vyplývajúci z rastu miezd, nízkych úrokových sadzieb a celkovej priaznivej ekonomickej situácie mal prirodzene vplyv aj na rast cien nehnuteľností. Tento trend však začína spomaľovať. V poslednom štvrťroku 2017 spomalil rast vo všetkých regiónoch pod 5 % a očakáva sa, že v tomto roku sa bude pohybovať pod touto hranicou. V roku 2019 budú ceny nehnuteľností zrejme stagnovať.
