Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh na zmenu ústavného zákona, ktorým sa má dôchodkový vek zastropovať, predložili do parlamentu poslanci koaličnej strany Smer-SD.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - O návrhu na zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 64 rokov parlament definitívne rozhodne až na jeseň. Ide o správne rozhodnutie, pretože takému významnému návrhu by mali predchádzať veľké analytické práce. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comenius Analytica.
„Dôchodky sú o medzigeneračnej solidarite a to predpokladá odhad vývoja ekonomiky až na 60 rokov. Skúsenosti ukazujú, že aj krátkodobý výpočet dosahov na verejné financie nemusí byť presný. Napríklad pri výpočtoch v druhom pilieri sa ukázalo, že bola chyba pri výpočte deficitu asi 1 % HDP,“ upozornil Bačišin, podľa ktorého zastropovanie veku odchodu do dôchodku nie je až také dôležité, lebo reálny život ukazuje niečo iné.
„Priemerný efektívny vek odchodu do dôchodku, ktorý sa vypočíta ako vážený priemer stiahnutí z trhu práce v rôznych vekových skupinách za päťročné obdobie pre pracovníkov pôvodne vo veku 40 rokov a viac, bol v roku 2016 na Slovensku 59,5 roku. V Česku to bolo 60,8 roka, no v Čile až 67,2 roka. Samotní ľudia sa rozhodujú o tom, kedy odídu do dôchodku. Niekomu sa chce pracovať dlho, potom má šancu na vyšší dôchodok, niekto chce odísť do dôchodku skôr aj za cenu nižšej dávky,“ konštatoval Bačišin.
Pre vývoj budúcich dôchodkov je dôležitý demografický vývoj a ten sa musí na Slovensku zlepšiť. Rodiny musia mať viac detí, lebo pre ľudí v produktívnom veku nie je nateraz dobrá perspektíva. „Do budúcnosti musia dôchodcovia počítať aj s vlastnými úsporami a deti musia rátať s tým, že budú dotovať rodičov,“ dodal Bačišin.
Návrh na zmenu ústavného zákona, ktorým sa má dôchodkový vek zastropovať, predložili do parlamentu poslanci koaličnej strany Smer-SD. Na jeho definitívne schválenie potrebujú ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov. Výhrady k návrhu má opozícia. Tá buď takéto riešenie odmieta (napr. SaS), alebo si kladie rôzne podmienky (Sme rodina, OĽaNO).
Proti zastropovaniu dôchodkového veku v ústave je aj koaličný Most-Híd. Návrh kritizovali v pondelok (18. júna) na odbornej konferencii v Bratislave aj viacerí odborníci, ale aj samotný Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, ktorý vyčíslil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na rast výdavkov na dôchodky a môže spôsobiť aj pokles samotných dôchodkov. Poslanci Smeru-SD navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".
„Dôchodky sú o medzigeneračnej solidarite a to predpokladá odhad vývoja ekonomiky až na 60 rokov. Skúsenosti ukazujú, že aj krátkodobý výpočet dosahov na verejné financie nemusí byť presný. Napríklad pri výpočtoch v druhom pilieri sa ukázalo, že bola chyba pri výpočte deficitu asi 1 % HDP,“ upozornil Bačišin, podľa ktorého zastropovanie veku odchodu do dôchodku nie je až také dôležité, lebo reálny život ukazuje niečo iné.
„Priemerný efektívny vek odchodu do dôchodku, ktorý sa vypočíta ako vážený priemer stiahnutí z trhu práce v rôznych vekových skupinách za päťročné obdobie pre pracovníkov pôvodne vo veku 40 rokov a viac, bol v roku 2016 na Slovensku 59,5 roku. V Česku to bolo 60,8 roka, no v Čile až 67,2 roka. Samotní ľudia sa rozhodujú o tom, kedy odídu do dôchodku. Niekomu sa chce pracovať dlho, potom má šancu na vyšší dôchodok, niekto chce odísť do dôchodku skôr aj za cenu nižšej dávky,“ konštatoval Bačišin.
Pre vývoj budúcich dôchodkov je dôležitý demografický vývoj a ten sa musí na Slovensku zlepšiť. Rodiny musia mať viac detí, lebo pre ľudí v produktívnom veku nie je nateraz dobrá perspektíva. „Do budúcnosti musia dôchodcovia počítať aj s vlastnými úsporami a deti musia rátať s tým, že budú dotovať rodičov,“ dodal Bačišin.
Návrh na zmenu ústavného zákona, ktorým sa má dôchodkový vek zastropovať, predložili do parlamentu poslanci koaličnej strany Smer-SD. Na jeho definitívne schválenie potrebujú ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov. Výhrady k návrhu má opozícia. Tá buď takéto riešenie odmieta (napr. SaS), alebo si kladie rôzne podmienky (Sme rodina, OĽaNO).
Proti zastropovaniu dôchodkového veku v ústave je aj koaličný Most-Híd. Návrh kritizovali v pondelok (18. júna) na odbornej konferencii v Bratislave aj viacerí odborníci, ale aj samotný Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií, ktorý vyčíslil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na rast výdavkov na dôchodky a môže spôsobiť aj pokles samotných dôchodkov. Poslanci Smeru-SD navrhujú dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe".
