Pripomenul, že stavebníctvo je úzko naviazané na hospodárske cykly. Keď rastie HDP, rastú aj tržby stavebných firiem. Naopak, v recesii sú stavebné firmy prvé, ktoré sa dostávajú do problémov.
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) - Odstránenie kurzového rizika, transakčných nákladov, rýchle porovnanie cien a nákladov v eurozóne sú neodškriepiteľným prínosom pre stavebné spoločnosti. Takto sa odrazilo prijatie eura v stavebníctve podľa člena predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy Rastislava Badalíka, ktorý poskytol TASR vyjadrenie k 10. výročiu, kedy Rada Európskej únie schválila vstup SR do eurozóny.
Stavebné spoločnosti sa k prijatiu eura stavali pozitívne. "Očakávalo sa zvýšenie ekonomickej a politickej stability, zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov a naštartovanie rastu ekonomiky Slovenska," spomína Badalík.
Pripomenul, že stavebníctvo je úzko naviazané na hospodárske cykly. Keď rastie HDP, rastú aj tržby stavebných firiem. Naopak, v recesii sú stavebné firmy prvé, ktoré sa dostávajú do problémov.
Nové stavebné materiály a technológie sa dostanú do krajiny aj bez eura, tak ako to vidíme na príklade Poľska, Maďarska či Česka, konštatoval.
Podľa neho sa ukázalo, že euro nie je jedinou zárukou prílevu zahraničných investícií. "Ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky dokázali získať ešte väčšie množstvo investícií aj bez eura," uviedol a zároveň zdôraznil, že bez eura by ich na Slovensko prišlo oveľa menej a hospodárstvo by sa nevyvíjalo tak pozitívne, ako sa vyvíja.
Dodal však, že ak by SR nezastavila ekonomické reformy, mohla by byť vzorom pre ostatné reformujúce sa štáty, takto je na úrovni priemeru. "Ale byť priemer je pre našu malú krajinu veľký úspech oproti tomu, čo nám po osamostatnení Slovenska predikovala väčšina svetových analytikov," uzavrel Badalík.
Stavebné spoločnosti sa k prijatiu eura stavali pozitívne. "Očakávalo sa zvýšenie ekonomickej a politickej stability, zvýšenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov a naštartovanie rastu ekonomiky Slovenska," spomína Badalík.
Pripomenul, že stavebníctvo je úzko naviazané na hospodárske cykly. Keď rastie HDP, rastú aj tržby stavebných firiem. Naopak, v recesii sú stavebné firmy prvé, ktoré sa dostávajú do problémov.
Nové stavebné materiály a technológie sa dostanú do krajiny aj bez eura, tak ako to vidíme na príklade Poľska, Maďarska či Česka, konštatoval.
Podľa neho sa ukázalo, že euro nie je jedinou zárukou prílevu zahraničných investícií. "Ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky dokázali získať ešte väčšie množstvo investícií aj bez eura," uviedol a zároveň zdôraznil, že bez eura by ich na Slovensko prišlo oveľa menej a hospodárstvo by sa nevyvíjalo tak pozitívne, ako sa vyvíja.
Dodal však, že ak by SR nezastavila ekonomické reformy, mohla by byť vzorom pre ostatné reformujúce sa štáty, takto je na úrovni priemeru. "Ale byť priemer je pre našu malú krajinu veľký úspech oproti tomu, čo nám po osamostatnení Slovenska predikovala väčšina svetových analytikov," uzavrel Badalík.