Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Americká administratíva uvalila clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Mexika a EÚ.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) - USA hrozí, že pre clá, ktoré uvalili na oceľ a hliník z EÚ, Kanady a Mexika, stratia ekonomických a politických spojencov. Ďalšia eskalácia obchodného sporu by poškodila jeho strany a to nie je v záujme žiadnej z nich. V diskusnej relácií na TABLET.TV to povedal Peter Baláž z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Slovné prestrelky zaniknú za pár mesiacov a strany dospejú k nejakému kompromisu. Rizikom je totiž deglobalizácia a rozpad súčasného systému svetového obchodu. Potom budú všetci vyrábať všetko a draho. Okrem toho by USA stratili spojencov, ekonomických i politických v rámci NATO. Došlo by k rozpadu Medzinárodného menového fondu a to všetko sú nástroje, ktorými USA presadzujú svoje medzinárodné politicko-ekonomické záujmy,“ vysvetlil Baláž, ktorý si myslí, že ku globálnej obchodnej vojne nedôjde, pretože najmä USA by na ňu veľmi doplatili.
„Clá a odvetné opatrenia poškodzujú obe strany. Znamená to rast cien pre obyvateľov, a teda aj voličov. Tie opatrenie nie sú konzistentné s tým, kam sa svet pohol a ako sa globalizoval. Globalizácia priniesla obrovskú mieru špecializácie. V USA a v EÚ zmizli celé odvetvia výroby, a preto závisia od obchodu,“ konštatoval Baláž.
Americká administratíva uvalila clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Mexika a EÚ. Tieto krajiny mali dočasnú výnimku, ktorá sa skončila v piatok (1.6.). Clo na dovoz ocele je 25 %, na import hliníka 10 %. „Clá neotvoria priestor pre amerických producentov ocele, väčšina vysokých pecí je zatvorená,“ konštatoval Baláž. EÚ pripravuje odvetné opatrenia a tie by sa mohli týkať dovozu motoriek Harley-Davidson, bourbonu či potravinárskej produkcie. „Bez motoriek a bez bourbonu by sme prežili. Hlavným problémom je sója. Asi 40 % americkej produkcie sa realizuje na európskom trhu. Na clá by doplatili americkí farmári, ktorí tvorili veľký elektorát prezidenta Donalda Trumpa. EÚ by mohla sóju doviezť z iných krajín, alebo produkovať vo vlastnej réžii, no bolo by to podstatne drahšie,“ vysvetlil Baláž.
Americká administratíva už oznámila, že preskúma, či dovoz áut do USA neohrozuje národnú bezpečnosť. To je prvý krok smerom k clám. Podobný proces totiž predchádzal sadzbám na oceľ a hliník. „Clá na autá by EÚ pocítila, ale bolo by to kontraproduktívne pre USA, pretože veľký podiel automobilov pre americký trh vyrábajú európske firmy v USA,“ dodal Baláž.
„Slovné prestrelky zaniknú za pár mesiacov a strany dospejú k nejakému kompromisu. Rizikom je totiž deglobalizácia a rozpad súčasného systému svetového obchodu. Potom budú všetci vyrábať všetko a draho. Okrem toho by USA stratili spojencov, ekonomických i politických v rámci NATO. Došlo by k rozpadu Medzinárodného menového fondu a to všetko sú nástroje, ktorými USA presadzujú svoje medzinárodné politicko-ekonomické záujmy,“ vysvetlil Baláž, ktorý si myslí, že ku globálnej obchodnej vojne nedôjde, pretože najmä USA by na ňu veľmi doplatili.
„Clá a odvetné opatrenia poškodzujú obe strany. Znamená to rast cien pre obyvateľov, a teda aj voličov. Tie opatrenie nie sú konzistentné s tým, kam sa svet pohol a ako sa globalizoval. Globalizácia priniesla obrovskú mieru špecializácie. V USA a v EÚ zmizli celé odvetvia výroby, a preto závisia od obchodu,“ konštatoval Baláž.
Americká administratíva uvalila clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Mexika a EÚ. Tieto krajiny mali dočasnú výnimku, ktorá sa skončila v piatok (1.6.). Clo na dovoz ocele je 25 %, na import hliníka 10 %. „Clá neotvoria priestor pre amerických producentov ocele, väčšina vysokých pecí je zatvorená,“ konštatoval Baláž. EÚ pripravuje odvetné opatrenia a tie by sa mohli týkať dovozu motoriek Harley-Davidson, bourbonu či potravinárskej produkcie. „Bez motoriek a bez bourbonu by sme prežili. Hlavným problémom je sója. Asi 40 % americkej produkcie sa realizuje na európskom trhu. Na clá by doplatili americkí farmári, ktorí tvorili veľký elektorát prezidenta Donalda Trumpa. EÚ by mohla sóju doviezť z iných krajín, alebo produkovať vo vlastnej réžii, no bolo by to podstatne drahšie,“ vysvetlil Baláž.
Americká administratíva už oznámila, že preskúma, či dovoz áut do USA neohrozuje národnú bezpečnosť. To je prvý krok smerom k clám. Podobný proces totiž predchádzal sadzbám na oceľ a hliník. „Clá na autá by EÚ pocítila, ale bolo by to kontraproduktívne pre USA, pretože veľký podiel automobilov pre americký trh vyrábajú európske firmy v USA,“ dodal Baláž.
