Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do Elektrárne Nováky (ENO) expedovali 1.756.850 ton, pre domácnosti a malospotrebiteľov vyrobili takmer 22.000 ton triedených druhov uhlia.
Autor TASR
Prievidza 11. januára (TASR)- Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) vo svojich úpravniach vyrobili vlani viac ako 1,8 milióna ton odbytových sortimentov hnedého uhlia. Do Elektrárne Nováky (ENO) expedovali 1.756.850 ton, pre domácnosti a malospotrebiteľov vyrobili takmer 22.000 ton triedených druhov uhlia. Informovala TASR hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková.
"Po vyťažení poslednej tony uhlia z bane Cigeľ v októbri minulého roka bude ťažba v Hornonitrianskych baniach Prievidza pokračovať v roku 2018 v troch ťažobných úsekoch – v baniach Čáry, Handlová a Nováky. V tomto roku v nich plánujeme vyťažiť rovnaký objem uhlia ako vlani – 1,8 milióna ton," načrtla Siváková. Bane chcú podľa nej tento rok pokračovať aj v ďalších rozbehnutých projektoch. "Prioritou zostáva príprava novej ťažobnej kapacity 12. poľa Nováky. Pozornosť sústreďujeme aj na transparentný priebeh uzatvárania bane Cigeľ, hľadanie nových možností využitia jej objektov a na rozvoj ťažby v bani Čáry," ozrejmila.
Siváková ďalej pripomenula, že na sklonku minulého roka v mnohých baníckych rodinách intenzívne rezonovala téma, že uhoľné baníctvo končí a bane sa idú čoskoro zatvárať. "Európska komisia si uvedomuje technické etapy aj otázky súvisiace s energetickou bezpečnosťou Slovenska, ktoré sa musia rešpektovať. Žiadny konkrétny termín ukončenia ťažby na hornej Nitre stanovený nie je, preto sa naši zamestnanci nemusia báť, že prídu o prácu," podotkla.
Európske inštitúcie sa podľa slov hovorkyne HBP zhodujú v tom, že transformácia uhoľných regiónov zahŕňa dlhodobý proces, pokrývajúci neraz až dve generácie. "Zodpovedá to našej ťažobnej spôsobilosti a perspektívam. Je to aj v súlade s uznesením vlády SR o využívaní domáceho hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030. Vláda SR teda výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia podporuje a počíta s ňou minimálne do roku 2030," tvrdí. "Energetický mix ostáva v rukách jednotlivých členských štátov a Európska komisia nepožaduje, aby ťažbe uhlia a jeho využitiu okamžite odzvonili," vysvetlila Siváková. Slovensko si podľa nej navyše plní svoje úlohy, aj pokiaľ ide o klimatické ciele do roku 2020. "Z domáceho hnedého uhlia vyrábame päť až osem percent energie v ENO, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť. V roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou, týkajúcou sa ekologizácie spalín. V súčasnosti plní limity emisných látok vplývajúcich na životné prostredie, aj tie sprísnené, ktorých platnosť bude Európska únia vyžadovať po roku 2021," uzavrela.
"Po vyťažení poslednej tony uhlia z bane Cigeľ v októbri minulého roka bude ťažba v Hornonitrianskych baniach Prievidza pokračovať v roku 2018 v troch ťažobných úsekoch – v baniach Čáry, Handlová a Nováky. V tomto roku v nich plánujeme vyťažiť rovnaký objem uhlia ako vlani – 1,8 milióna ton," načrtla Siváková. Bane chcú podľa nej tento rok pokračovať aj v ďalších rozbehnutých projektoch. "Prioritou zostáva príprava novej ťažobnej kapacity 12. poľa Nováky. Pozornosť sústreďujeme aj na transparentný priebeh uzatvárania bane Cigeľ, hľadanie nových možností využitia jej objektov a na rozvoj ťažby v bani Čáry," ozrejmila.
Siváková ďalej pripomenula, že na sklonku minulého roka v mnohých baníckych rodinách intenzívne rezonovala téma, že uhoľné baníctvo končí a bane sa idú čoskoro zatvárať. "Európska komisia si uvedomuje technické etapy aj otázky súvisiace s energetickou bezpečnosťou Slovenska, ktoré sa musia rešpektovať. Žiadny konkrétny termín ukončenia ťažby na hornej Nitre stanovený nie je, preto sa naši zamestnanci nemusia báť, že prídu o prácu," podotkla.
Európske inštitúcie sa podľa slov hovorkyne HBP zhodujú v tom, že transformácia uhoľných regiónov zahŕňa dlhodobý proces, pokrývajúci neraz až dve generácie. "Zodpovedá to našej ťažobnej spôsobilosti a perspektívam. Je to aj v súlade s uznesením vlády SR o využívaní domáceho hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie do roku 2030. Vláda SR teda výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia podporuje a počíta s ňou minimálne do roku 2030," tvrdí. "Energetický mix ostáva v rukách jednotlivých členských štátov a Európska komisia nepožaduje, aby ťažbe uhlia a jeho využitiu okamžite odzvonili," vysvetlila Siváková. Slovensko si podľa nej navyše plní svoje úlohy, aj pokiaľ ide o klimatické ciele do roku 2020. "Z domáceho hnedého uhlia vyrábame päť až osem percent energie v ENO, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť. V roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou, týkajúcou sa ekologizácie spalín. V súčasnosti plní limity emisných látok vplývajúcich na životné prostredie, aj tie sprísnené, ktorých platnosť bude Európska únia vyžadovať po roku 2021," uzavrela.
