Bratislava 19. júla (TASR) - Vzdelávanie a rozvoj talentu, modernizácia zdravotníctva, schopnosť vysporiadať sa s dopadmi klimatických zmien. To sú niektoré z najväčších výziev, ktoré má Slovensko pred sebou. Krajina potrebuje modernizovať svoj model, a nielen ten ekonomický. Upozornil na to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v súvislosti s publikáciou Štrukturálne výzvy 2024, ktorú v piatok zverejnila centrálna banka.

Jednou z najväčších výziev pre spoločnosť aj ekonomiku SR je podľa NBS starnutie obyvateľstva. "Slovensko starne. Pribúdajú starí ľudia a dôchodcovia, pracujúcich ľudí bude čoraz menej. Nie sú to hypotetické prepočty. Výrazne to pocítime už o 10 - 15 rokov," avizoval Kažimír.

Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte 15 rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280.000. Ich pomer k obyvateľom v postproduktívnom veku nad 65 rokov sa v dôsledku toho zníži zo súčasných 3,7 na 2,8.

Čiastočné riešenie spočíva v intenzívnejšom zamestnávaní dôchodcov aj mladých ľudí, najmä žien. Potrebná bude tiež dobre premyslená stratégia, ako prilákať talent a pracovnú silu zo zahraničia. Ani toto však samo o sebe problémy na trhu práce nevyrieši. "Dnes nie je ani Slovensko, ani žiadna európska krajina pripravená na prijatie takého počtu cudzincov, ktorý by nahradil výpadok domácich hráčov," upozornil guvernér NBS. Len na zachovanie počtu obyvateľov SR v produktívnom veku by bolo potrebné získať zo zahraničia skoro 300.000 ľudí, na stabilizáciu ich podielu k posproduktívnemu obyvateľstvu dokonca takmer 1,2 milióna.

"Musíme vymyslieť, ako dosiahnuť viac s menším počtom ľudí. Tu sa nám, žiaľ, v poslednej dobe darí čoraz menej. Produktivita našich zamestnancov rastie čoraz pomalšie," upozornil Kažimír. V SR je podľa neho príliš veľa malých firiem a tie s potenciálom majú problém rásť a expandovať na ďalšie trhy. Zároveň sa rast produktivity zasekol aj vo vlajkových lodiach našej ekonomiky.

Možné riešenia do budúcnosti ponúkajú moderné technológie, digitalizácia a príchod umelej inteligencie. Slovensko však na ich využívanie podľa Kažimíra v súčasnosti ešte nie je pripravené. Sofistikovanejšie investície si vyžadujú aj vzdelaných ľudí, podčiarkol. "Naše školstvo ich ekonomike Slovenska nedokáže ponúknuť v miere, v akej ich potrebujeme. K tomu nám mnohí talentovaní, a to nielen mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. Navyše, cesta za úspechom detí z rodín s nižším vzdelaním je čoraz namáhavejšia," priblížil zistenia NBS.

Je preto potrebné zabezpečiť, aby úspech v živote nezávisel od toho, kde a komu sa človek narodili. "Je to kľúčové pre zabezpečenie dlhodobého rastu životnej úrovne, ako aj pre zlepšenie súdržnosti spoločnosti. Musíme preto zásadným spôsobom zmeniť naše školstvo, a to na všetkých stupňoch, počnúc škôlkami," podčiarkol Kažimír.

V starnúcej spoločnosti je podľa neho tiež veľmi dôležité, aby sme sa dožívali vysokého veku v zdraví. Výkonnosť slovenského zdravotníctva však citeľne zaostáva, pričom problém nie je iba v peniazoch. Slovensko do zdravotníctva dáva pomerne veľa peňazí, a to aj v porovnaní s inými krajinami. "Zároveň však príliš veľa ľudí zomiera zbytočne a v príliš mladom veku. Rastie nám počet ľudí, ktorí sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že sú dlhé čakacie doby, je to pre nich drahé, alebo z dôvodu, že sa nevedia dostaviť na ošetrenie. Opäť nám narástla dojčenská úmrtnosť," upozornil guvernér.

Tieto problémy nie sú podľa nehou novinkou a Slovensko trápia už dlhšie. Potreba konať je však čoraz naliehavejšia.