Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rast eurozóny by mal byť v budúcom roku lepší ako v roku 2024, avšak podľa banky stále iba na polovičnej úrovni v porovnaní s USA.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Svetová ekonomika by si aj v budúcom roku mala udržať viac ako trojpercentné tempo rastu. Aktivita bude podporená poklesom inflácie a uvoľňovaním menovej politiky, ktorá smeruje k neutrálnym úrovniam. Oživenie zahraničného obchodu, rast disponibilných príjmov domácností a silné trhy práce budú hlavnými faktormi podporujúcimi ekonomiku, rovnako ako aj vplyv investičnej aktivity vďaka nižším úrokovým sadzbám. Informovala o tom vo štvrtok J&T Banka.
"Globálny ekonomický rast by mal byť piaty rok po sebe nad trojpercentnou hranicou. Nízka inflácia, stabilný rast zamestnanosti a uvoľňovanie menovej politiky na prelome rokov 2024 a 2025 by mali podporiť celkový dopyt. Hoci medzinárodný obchod stále rastie, nárast protekcionizmu, najmä zo strany USA, môže obmedziť rast ekonomík v Európe a Ázii, najmä v Číne," uviedla banka.
Rast eurozóny by mal byť v budúcom roku lepší ako v roku 2024, avšak podľa banky stále iba na polovičnej úrovni v porovnaní s USA. Rast disponibilných príjmov by mal byť obmedzený a mať za následok slabšie oživenie spotreby domácností. Európska centrálna banka bude váhať pri ďalšom uvoľňovaní menovej politiky a výrobné sektory sa stretnú s problémami nízkej konkurencieschopnosti, so slabými exportmi do Číny a clami v USA, doplnili odborníci. Naopak, v rozvíjajúcich sa ekonomikách dôjde podľa nich pravdepodobne k dynamickému rastu pre silnú spotrebu domácností a výraznú investičnú aktivitu.
Tempo rastu spotrebiteľských cien by malo naďalej klesať a blížiť sa k cieľovej úrovni dvoch percent v mnohých vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Politika obmedzenia imigrácie a zavádzania nových dovozných ciel v USA pod Trumpovou administratívou však môže podľa banky viesť k opätovnému rastu inflácie, najmä ku koncu roka. Inflácia v eurozóne by mala byť tlmená pomalým ekonomickým oživením, priblížili odborníci.
J&T Banka zároveň upriamila pozornosť na možné geopolitické napätie a ekonomické riziká. "Hlavné riziká na budúci rok sú predovšetkým rastúce napätie v zahraničnom obchode a protekcionizmus, ako aj možná eskalácia geopolitického napätia. Tieto faktory by mohli zvýšiť ceny tovarov a komodít, narušiť logistiku a viesť k obnovenému rastu inflácie, čo by podkopalo ekonomický sentiment a spomalilo rast ekonomiky. Pre Európu bude veľkou výzvou politická krehkosť v jej jadre, v Nemecku a vo Francúzsku, čo by mohlo brániť riešeniu štrukturálnych problémov, ktoré nemožno vyriešiť len uvoľnenou menovou politikou," uzavrela.
"Globálny ekonomický rast by mal byť piaty rok po sebe nad trojpercentnou hranicou. Nízka inflácia, stabilný rast zamestnanosti a uvoľňovanie menovej politiky na prelome rokov 2024 a 2025 by mali podporiť celkový dopyt. Hoci medzinárodný obchod stále rastie, nárast protekcionizmu, najmä zo strany USA, môže obmedziť rast ekonomík v Európe a Ázii, najmä v Číne," uviedla banka.
Rast eurozóny by mal byť v budúcom roku lepší ako v roku 2024, avšak podľa banky stále iba na polovičnej úrovni v porovnaní s USA. Rast disponibilných príjmov by mal byť obmedzený a mať za následok slabšie oživenie spotreby domácností. Európska centrálna banka bude váhať pri ďalšom uvoľňovaní menovej politiky a výrobné sektory sa stretnú s problémami nízkej konkurencieschopnosti, so slabými exportmi do Číny a clami v USA, doplnili odborníci. Naopak, v rozvíjajúcich sa ekonomikách dôjde podľa nich pravdepodobne k dynamickému rastu pre silnú spotrebu domácností a výraznú investičnú aktivitu.
Tempo rastu spotrebiteľských cien by malo naďalej klesať a blížiť sa k cieľovej úrovni dvoch percent v mnohých vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Politika obmedzenia imigrácie a zavádzania nových dovozných ciel v USA pod Trumpovou administratívou však môže podľa banky viesť k opätovnému rastu inflácie, najmä ku koncu roka. Inflácia v eurozóne by mala byť tlmená pomalým ekonomickým oživením, priblížili odborníci.
J&T Banka zároveň upriamila pozornosť na možné geopolitické napätie a ekonomické riziká. "Hlavné riziká na budúci rok sú predovšetkým rastúce napätie v zahraničnom obchode a protekcionizmus, ako aj možná eskalácia geopolitického napätia. Tieto faktory by mohli zvýšiť ceny tovarov a komodít, narušiť logistiku a viesť k obnovenému rastu inflácie, čo by podkopalo ekonomický sentiment a spomalilo rast ekonomiky. Pre Európu bude veľkou výzvou politická krehkosť v jej jadre, v Nemecku a vo Francúzsku, čo by mohlo brániť riešeniu štrukturálnych problémov, ktoré nemožno vyriešiť len uvoľnenou menovou politikou," uzavrela.
