Svetová banka v najnovšej správe o vývoji západného Balkánu oznámila, že ekonomika regiónu by mala v tomto roku vzrásť o 3,4 %.
Autor TASR
Sarajevo 24. októbra (TASR) - Svetová banka (SB) zlepšila prognózu vývoja ekonomiky západného Balkánu na tento rok. Upozornila však, že hospodárstvo regiónu stále ovplyvňuje vojna na Ukrajine a s tým spojená inflácia a spomaľovanie rastu svetovej ekonomiky. Na rok 2023 preto svoj odhad zhoršila. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Banka v pondelok v najnovšej správe o vývoji západného Balkánu oznámila, že ekonomika regiónu by mala v tomto roku vzrásť o 3,4 %. Pôvodne odhadovala, že rast dosiahne 3,1 %. Podľa SB sa ekonomike v regióne darilo najmä v 1. polroku tohto roka, pričom ju podporila súkromná spotreba, ako aj vyššie investície. Aj zamestnanosť sa zvýšila a v súčasnosti dosahuje historické maximum na úrovni zhruba 46 %. To je o tri percentuálne body viac než približne pred rokom.
V ďalšom období sa však situácia bude zhoršovať. "Zatiaľ čo v 1. polroku 2022 bol hospodársky rast relatívne robustný, teraz región evidentne smeruje do ďalšej búrky," povedala ekonómka zo Svetovej banky Sanja Madžarevič-Šujsterová. Banka preto zhoršila vyhliadky vývoja ekonomiky regiónu na budúci rok. Zatiaľ čo pôvodne očakávala, že región tvorený šiestimi krajinami (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Albánsko a Kosovo) dosiahne na budúci rok rast na úrovni 3,1 %, teraz počíta s rastom o 2,8 %.
Dôvodom je vytrvale vysoká inflácia, slabnúca spotrebiteľská a podnikateľská nálada, sprísňovanie finančných podmienok a pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci. Napríklad ceny potravín sa v niektorých krajinách zvýšili až o štvrtinu. Takýto rast cien potravín zaznamenali najmä v Bosne, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku. Celkovo by inflácia v krajinách západného Balkánu mala tento rok dosiahnuť podľa Svetovej banky v priemere 10,9 %.
Banka v pondelok v najnovšej správe o vývoji západného Balkánu oznámila, že ekonomika regiónu by mala v tomto roku vzrásť o 3,4 %. Pôvodne odhadovala, že rast dosiahne 3,1 %. Podľa SB sa ekonomike v regióne darilo najmä v 1. polroku tohto roka, pričom ju podporila súkromná spotreba, ako aj vyššie investície. Aj zamestnanosť sa zvýšila a v súčasnosti dosahuje historické maximum na úrovni zhruba 46 %. To je o tri percentuálne body viac než približne pred rokom.
V ďalšom období sa však situácia bude zhoršovať. "Zatiaľ čo v 1. polroku 2022 bol hospodársky rast relatívne robustný, teraz región evidentne smeruje do ďalšej búrky," povedala ekonómka zo Svetovej banky Sanja Madžarevič-Šujsterová. Banka preto zhoršila vyhliadky vývoja ekonomiky regiónu na budúci rok. Zatiaľ čo pôvodne očakávala, že región tvorený šiestimi krajinami (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko, Albánsko a Kosovo) dosiahne na budúci rok rast na úrovni 3,1 %, teraz počíta s rastom o 2,8 %.
Dôvodom je vytrvale vysoká inflácia, slabnúca spotrebiteľská a podnikateľská nálada, sprísňovanie finančných podmienok a pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci. Napríklad ceny potravín sa v niektorých krajinách zvýšili až o štvrtinu. Takýto rast cien potravín zaznamenali najmä v Bosne, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku. Celkovo by inflácia v krajinách západného Balkánu mala tento rok dosiahnuť podľa Svetovej banky v priemere 10,9 %.