Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Touto problematikou by sa mala v stredu (6. 11.) zaoberať vláda. Fico avizoval, že ak sa tak nestane, do parlamentu predložia poslanci vlastný návrh.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. novembra (TASR) - Bankový odvod by mal od budúceho roka vzrásť z 0,2 % na 0,4 % z hodnoty pasív bánk znížených o sumu vlastného imania. V budúcom roku by mal do štátneho rozpočtu priniesť približne 120 - 130 miliónov eur. Avizoval to predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico.
Touto problematikou by sa mala v stredu (6. 11.) zaoberať vláda. Fico avizoval, že ak sa tak nestane, do parlamentu predložia poslanci vlastný návrh. Podľa Fica musí štát reagovať na rastúcu ziskovosť bánk, ako aj poplatkov. Vyčíslil, že za posledné roky ziskovosť bankového sektora vzrástla z 560 miliónov eur v roku 2014 na 639 miliónov eur v minulom roku a v tomto roku by mala ziskovosť dosiahnuť približne 700 miliónov eur. "To nie je zisk, ktorý by banky zarobili tým, že dávajú úvery. Jediným dôvodom je nová poplatková politika bánk. Zaznamenali sme, že od 1. januára 2018 došlo k výraznému zvyšovaniu poplatkov, pričom nárast sa pohybuje od 20 % až do 233 %. To je nonsens," vyhlásil Fico.
Preto podľa neho štát musí na túto situáciu reagovať. "Slovenský bankový sektor napriek tomu, že sme zaviedli osobitný bankový odvod v roku 2012, vykazuje na Slovensku nadpriemernú ziskovosť v porovnaní s ostatnými bankovými sektormi v Európskej únii," tvrdí Fico.
Na zvýšení bankového odvodu je podľa Fica zhoda aj v rámci koalície. Zároveň upozornil na to, že sa toto opatrenie neprijíma z dôvodu budúcoročného rozpočtu. "Toto nie je z dôvodu rozpočtu. Mám informáciu, že vládne spokojnosť. Rezorty, ktoré potrebovali viac, tak dostali. Neočakávam problém v koalícii. Tento zákon v parlamente prejde s ľahkosťou," očakáva Fico. Zároveň dodal, že ak vláda nepredloží návrh, tak ho predložia koaliční poslanci.
Slovenská banková asociácia (SBA) však už minulý mesiac po vyjadreniach Koaličnej rady upozornila na to, že predĺženie platnosti odvodu ohrozí finančnú stabilitu sektora. Hoci podľa asociácie patrí medzi najstabilnejšie v Európskej únii, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. Asociácia upozorňuje aj na viaceré zmeny, ktoré sa pri bankovom odvode udiali. Zavedený bol v roku 2012 a dočasne mal platiť do roku 2020. Asociácia upozorňuje na to, že pôvodne sa mal odvod platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 na rovnaký účel, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili do tohto fondu 110 miliónov eur.
Touto problematikou by sa mala v stredu (6. 11.) zaoberať vláda. Fico avizoval, že ak sa tak nestane, do parlamentu predložia poslanci vlastný návrh. Podľa Fica musí štát reagovať na rastúcu ziskovosť bánk, ako aj poplatkov. Vyčíslil, že za posledné roky ziskovosť bankového sektora vzrástla z 560 miliónov eur v roku 2014 na 639 miliónov eur v minulom roku a v tomto roku by mala ziskovosť dosiahnuť približne 700 miliónov eur. "To nie je zisk, ktorý by banky zarobili tým, že dávajú úvery. Jediným dôvodom je nová poplatková politika bánk. Zaznamenali sme, že od 1. januára 2018 došlo k výraznému zvyšovaniu poplatkov, pričom nárast sa pohybuje od 20 % až do 233 %. To je nonsens," vyhlásil Fico.
Preto podľa neho štát musí na túto situáciu reagovať. "Slovenský bankový sektor napriek tomu, že sme zaviedli osobitný bankový odvod v roku 2012, vykazuje na Slovensku nadpriemernú ziskovosť v porovnaní s ostatnými bankovými sektormi v Európskej únii," tvrdí Fico.
Na zvýšení bankového odvodu je podľa Fica zhoda aj v rámci koalície. Zároveň upozornil na to, že sa toto opatrenie neprijíma z dôvodu budúcoročného rozpočtu. "Toto nie je z dôvodu rozpočtu. Mám informáciu, že vládne spokojnosť. Rezorty, ktoré potrebovali viac, tak dostali. Neočakávam problém v koalícii. Tento zákon v parlamente prejde s ľahkosťou," očakáva Fico. Zároveň dodal, že ak vláda nepredloží návrh, tak ho predložia koaliční poslanci.
Slovenská banková asociácia (SBA) však už minulý mesiac po vyjadreniach Koaličnej rady upozornila na to, že predĺženie platnosti odvodu ohrozí finančnú stabilitu sektora. Hoci podľa asociácie patrí medzi najstabilnejšie v Európskej únii, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. Asociácia upozorňuje aj na viaceré zmeny, ktoré sa pri bankovom odvode udiali. Zavedený bol v roku 2012 a dočasne mal platiť do roku 2020. Asociácia upozorňuje na to, že pôvodne sa mal odvod platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 na rovnaký účel, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz. Do roku 2019 slovenské banky zaplatili do tohto fondu 110 miliónov eur.
