Bratislava 16. januára (TASR) - Banky na Slovensku majú do 25. januára uhradiť prvú časť bankového odvodu. Ten sa im však úpravou zákona zvýšil, na čo reagovali kriticky. Ako budú postupovať, či odvod zaplatia alebo využijú právne prostriedky, sa ukáže až po tomto dátume. Odvod musia banky platiť štvrťročne.

Pôvodne mal osobitný odvod prestať platiť od budúceho roka. Po novom však funguje aj naďalej a zdvojnásobil sa na 0,4 % z hodnoty pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky. V tomto roku by mali banky zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac. Slovenská banková asociácia vlani v decembri avizovala, že banky budú iniciovať podanie na Ústavnom súde SR.

Finančné domy zatiaľ nekonkretizujú, ako sa chcú proti vyššiemu odvodu brániť. "Bankový odvod, samozrejme, uhradíme, ale vyhradzujeme si právo využiť všetky dostupné možnosti, ako túto situáciu riešiť," uviedol pre TASR generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VÚB banky Alexander Resch.

Finančné domy od začiatku zmeny legislatívy upozorňujú na riziká, ktoré vyšší odvod prinesie pre bankový sektor. "Akékoľvek dodatočné zdanenie bánk znamená, že banky budú mať menej kapitálových zdrojov na poskytovanie nových úverov, a teda podporu našej ekonomiky. Už od predstavenia zámeru na zmenu nastavenia bankového odvodu upozorňujeme na to, že to bude mať fatálne následky pre stredné a malé banky, pre ktoré predstavuje bankový odvod väčšiu záťaž," doplnil Daniel Kollár, ktorý stojí na čele ČSOB.

Stanovisko bánk k vyššiemu odvodu sa nezmenilo. "Tatra banka je rozhodnutá využiť všetky dostupné právne prostriedky na obranu svojich práv, ktoré boli porušené bezprecedentným zásahom štátu nad rámec ústavnosti a európskej legislatívy. Výlučne politická motivácia štátu v ekonomických otázkach a v otázkach sektorovej regulácie ohrozuje budúcnosť právneho štátu a zdravého podnikateľského prostredia," doplnil hovorca Tatra banky Boris Fojtík. Zdravé bankové prostredie na Slovensku bolo podľa jeho slov nespochybniteľné. "V takomto prostredí sme prekonali finančnú krízu a patríme k najinovatívnejším bankám na svete. Je preto našou povinnosťou účinne brániť doterajšiu prácu našich zamestnancov, akcionárov, ale aj záujmy našich klientov proti každému neopodstatneného zásahu. Osobitne ak je vedený s pochybným úmyslom spôsobilým poškodiť podnikateľské prostredie a záujmy všetkých občanov," uviedol Fojtík.

Kriticky sa k vyššiemu odvodu stavia aj Slovenská sporiteľňa. "Banka je pripravená použiť všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku," uviedla hovorkyňa sporiteľne Marta Cesnaková.

Finančné domy upozorňujú na to, že odvod je najvyšší v celej Európskej únii. Po zvýšení podľa nich hrozí pokles ziskovosti sektora, obmedzenie dostupnosti úverov, rizikom je aj pre rast slovenskej ekonomiky. Okrem toho upozorňujú aj na odvádzanie príspevkov do rezolučného fondu. "Radikálne zvýšenie bankového odvodu je veľmi zlá správa pre banky, ale aj pre firmy, ľudí a je hazardovaním s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky. Práve stabilita a ziskovosť bankového sektora ako takého je kľúčová pre zdravé fungovanie celej ekonomiky, najmä pre poskytovanie úverov," vysvetlila Cesnaková.

Banky sú povinné uhrádzať odvod v štyroch štvrťročných splátkach, a to vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho štvrťroka. Ministerstvo financií SR pri príprave novely argumentovalo tým, že potrebovalo pri schvaľovaní rozpočtu zabezpečiť, aby deficit v tomto roku neprekročil 0,49 % hrubého domáceho produktu. Tento cieľ bol ohrozený. Za zvýšenie odvodu sa postavil aj samotný koaličný Smer-SD aj SNS. Podľa nich sa mal odvod zvýšiť pre rastúcu ziskovosť sektora, ale aj poplatky.