Problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú, konštatuje Medzinárodný menový fond.
Autor TASR
Tokio 10. októbra (TASR) - Európske banky budú možno nútené predať aktíva za 2,8 bilióna USD (2,16 bilióna eur), ak politici v Európe urýchlene nevyriešia dlhovú krízu. Varuje Medzinárodný menový fond (MMF) v najnovšej správe o globálnej finančnej stabilite, podľa ktorej sa táto suma môže do konca roka 2013 vyšplhať až na 4,5 bilióna USD.
Pritom ešte v apríli fond odhadoval, že 58 veľkých európskych bánk príde v období od 3. kvartálu 2011 do konca roka 2013 o aktíva za 2,2, maximálne 3,8 bilióna USD.
"Dospeli sme k záveru, že pre váhanie a odkladanie riešenia krízy sa hodnota aktív, o ktoré banky môžu prísť, zvyšuje," uviedol MMF.
Odliv kapitálu z problematických štátov eurozóny, ako sú Španielsko a Taliansko, do stabilnejších krajín, či dokonca mimo menovej únie podľa fondu podkopáva samotné základy eurozóny, ktorými sú integrované trhy a efektívna spoločná menová politika. A dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Súkromní investori stále nedôverujú tzv. okrajovým štátom eurozóny a rozdiely v nákladoch na obsluhu dlhov týchto štátov a napríklad Nemecka sú stále veľké.
Ak politici nedodržia svoje sľuby o vytvorení spoločného bankového dohľadu v eurozóne a okrajové štáty nebudú pokračovať v prísnych úsporných programoch, banky v eurozóne môžu stratiť aktíva až za 4,5 bilióna USD, čo bude mať negatívny vplyv na investície a zamestnanosť v regióne, varuje MMF.
A problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.
USA a Japonsko zatiaľ profitujú z toho, že ich trhy momentálne považujú za bezpečné prístavy pre svoje peniaze. Fond ich ale upozorňuje, že musia urobiť viac pre to, aby znížili svoje dlhy v strednodobom časovom horizonte, ak sa chcú vyhnúť podobným problémom, s akými bojuje eurozóna.
Pritom ešte v apríli fond odhadoval, že 58 veľkých európskych bánk príde v období od 3. kvartálu 2011 do konca roka 2013 o aktíva za 2,2, maximálne 3,8 bilióna USD.
"Dospeli sme k záveru, že pre váhanie a odkladanie riešenia krízy sa hodnota aktív, o ktoré banky môžu prísť, zvyšuje," uviedol MMF.
Odliv kapitálu z problematických štátov eurozóny, ako sú Španielsko a Taliansko, do stabilnejších krajín, či dokonca mimo menovej únie podľa fondu podkopáva samotné základy eurozóny, ktorými sú integrované trhy a efektívna spoločná menová politika. A dlhová kríza v Európe je naďalej najväčšou hrozbou pre globálnu finančnú stabilitu.
Napriek opatreniam, ktoré prijali európski politici, eurozóne sa nepodarilo získať späť dostatočnú dôveru trhov, ktoré majú aj naďalej obavy o finančnú stabilitu menovej únie.
Súkromní investori stále nedôverujú tzv. okrajovým štátom eurozóny a rozdiely v nákladoch na obsluhu dlhov týchto štátov a napríklad Nemecka sú stále veľké.
Ak politici nedodržia svoje sľuby o vytvorení spoločného bankového dohľadu v eurozóne a okrajové štáty nebudú pokračovať v prísnych úsporných programoch, banky v eurozóne môžu stratiť aktíva až za 4,5 bilióna USD, čo bude mať negatívny vplyv na investície a zamestnanosť v regióne, varuje MMF.
A problémy eurozóny môžu zasiahnuť aj ostatné krajiny v Európe, a tiež rozvíjajúce sa štáty, ktorých ekonomiky už spomaľujú. Podľa MMF najzraniteľnejšími sú v prípade finančných šokov v eurozóne krajiny strednej a východnej Európy.
USA a Japonsko zatiaľ profitujú z toho, že ich trhy momentálne považujú za bezpečné prístavy pre svoje peniaze. Fond ich ale upozorňuje, že musia urobiť viac pre to, aby znížili svoje dlhy v strednodobom časovom horizonte, ak sa chcú vyhnúť podobným problémom, s akými bojuje eurozóna.