Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ECB odhalil, že banky v 3. štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 22. októbra (TASR) - Banky v eurozóne nečakane zmiernili svoje úverové štandardy v 3. štvrťroku a očakáva sa, že ich v posledných troch mesiacov roka ich nezmenia. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky (ECB). To je úľava pre strážcov meny, ktorí sa obávajú poklesu úverov v dôsledku spomaľovania hospodárstva regiónu.
ECB v súvislosti so spomalením ekonomiky a rastúcimi obavami z recesie už schválila rozsiahle stimuly v nádeji, že keď zlacní úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám, tie budú požičiavať reálnej ekonomike aj v období slabého hospodárskeho rastu.
Prieskum ECB odhalil, že banky v 3. štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky. Prekonali tak predpovede, že ich nezmenia. ECB berie tento prieskum do úvahy pri rokovaniach o menovej politike.
„V 4. štvrťroku 2019 sa očakáva, že úverové štandardy zostanú takmer nezmenené pre všetky kategórie úverov,“ dodala ECB.
Hoci sa komerčné banky v eurozóne často sťažujú na záporné úrokové sadzby ECB a označujú ich za prekážku rastu úverov, prieskum medzi 144 veriteľov naznačil, že záporná úroková sadzba pre jednodňové vklady naďalej prispieva k zvyšovaniu objemu úverov a znižovaniu úrokových sadzieb vo všetkých kategóriách pôžičiek.
Pokiaľ ide o dopyt, banky predpovedajú nárast čistého dopytu po úveroch na bývanie a spotrebiteľských úveroch, zatiaľ čo dopyt po firemných úveroch zostane v podstate nezmenený.
ECB sa najbližšie zíde vo štvrtok (24. 10.) a bude to posledné zasadanie súčasného prezidenta banky Maria Draghiho, ktorého od 1. novembra vystrieda Christine Lagardová. Trhy vo štvrtok neočakávajú žiadne zmeny v politike centrálnej banky eurozóny.
Cieľom mnohých opatrení ECB v uplynulých rokoch bolo podporiť hospodárstvu regiónu zvýšením bankových úverov, ktoré sú v Európe významnejším faktorom rastu ako v iných vyspelých ekonomikách, napríklad v USA.
ECB, ale aj Medzinárodný menový fond boli v ostatných týždňoch nútené znížiť prognózy rastu eurozóny, pretože na blok pôsobia vonkajšie faktory, ako sú obchodné spory a brexit.
Ekonómovia ECB predpovedajú eurozóne v tomto roku rast hospodárstva o 1,1 % a v nasledujúcom roku o 1,2 %.
ECB v súvislosti so spomalením ekonomiky a rastúcimi obavami z recesie už schválila rozsiahle stimuly v nádeji, že keď zlacní úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám, tie budú požičiavať reálnej ekonomike aj v období slabého hospodárskeho rastu.
Prieskum ECB odhalil, že banky v 3. štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky. Prekonali tak predpovede, že ich nezmenia. ECB berie tento prieskum do úvahy pri rokovaniach o menovej politike.
„V 4. štvrťroku 2019 sa očakáva, že úverové štandardy zostanú takmer nezmenené pre všetky kategórie úverov,“ dodala ECB.
Hoci sa komerčné banky v eurozóne často sťažujú na záporné úrokové sadzby ECB a označujú ich za prekážku rastu úverov, prieskum medzi 144 veriteľov naznačil, že záporná úroková sadzba pre jednodňové vklady naďalej prispieva k zvyšovaniu objemu úverov a znižovaniu úrokových sadzieb vo všetkých kategóriách pôžičiek.
Pokiaľ ide o dopyt, banky predpovedajú nárast čistého dopytu po úveroch na bývanie a spotrebiteľských úveroch, zatiaľ čo dopyt po firemných úveroch zostane v podstate nezmenený.
ECB sa najbližšie zíde vo štvrtok (24. 10.) a bude to posledné zasadanie súčasného prezidenta banky Maria Draghiho, ktorého od 1. novembra vystrieda Christine Lagardová. Trhy vo štvrtok neočakávajú žiadne zmeny v politike centrálnej banky eurozóny.
Cieľom mnohých opatrení ECB v uplynulých rokoch bolo podporiť hospodárstvu regiónu zvýšením bankových úverov, ktoré sú v Európe významnejším faktorom rastu ako v iných vyspelých ekonomikách, napríklad v USA.
ECB, ale aj Medzinárodný menový fond boli v ostatných týždňoch nútené znížiť prognózy rastu eurozóny, pretože na blok pôsobia vonkajšie faktory, ako sú obchodné spory a brexit.
Ekonómovia ECB predpovedajú eurozóne v tomto roku rast hospodárstva o 1,1 % a v nasledujúcom roku o 1,2 %.
