Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sa momentálne pestuje chmeľ iba v Trenčianskom kraji. Na celkovej ploche 141 hektároch ho pestujú v Nemšovej, Trenčianskej Turnej, Čachticiach a v Soblahove.
Autor TASR
Nemšová 26. augusta (TASR) – Štvoricu slovenských pestovateľov chmeľu rozšíri na jeseň Banskobystrický pivovar. V Nemšovej vysadí tento rok štyri a v budúcom roku ďalšie štyri hektáre chmeľníc. Celkovo sa tak výmera slovenských chmeľníc priblíži ku 150 hektárom.
Podľa predsedu predstavenstva pivovaru a zároveň predsedu predstavenstva družstva Slovchmeľ Branislava Cvika využijú na pozberovú úpravu chmeľu technologickú linku Poľnohospodárskeho družstva Vlára Nemšová, ktoré je jedným zo štyroch slovenských pestovateľov chmeľu.
„Dnes nemá zmysel postaviť chmeľnicu niekde mimo existujúcich pestovateľov. Nemšová nám pomohla v tom, že nám vyčlenila a pripravila pôdu. Na spracovanie chmeľu budeme používať česačku v Nemšovej. Pre investíciu do novej česačky by sme potrebovali 30 až 50 hektárov chmeľníc. Linka na spracovanie chmeľu je najväčšou investíciou v chmeliarstve,“ doplnil Cvik.
Na Slovensku sa momentálne pestuje chmeľ iba v Trenčianskom kraji. Na celkovej ploche 141 hektároch ho pestujú v Nemšovej, Trenčianskej Turnej, Čachticiach a v Soblahove. V roku 1993 pestovalo na Slovensku chmeľ 34 pestovateľov na 1300 hektároch. V minulom roku sa u nás vypestovalo takmer 105 ton chmeľu, tohtoročná úroda sa pri rovnakej výmere odhaduje na 140 ton. Až 90 % chmeľu ide na export, zvyšných desať percent využíva pri výrobe piva Banskobystrický pivovar. Dopyt momentálne trojnásobne prevyšuje slovenskú produkciu.
Založenie novej chmeľnice v Nemšovej si podľa Cvika financuje Banskobystrický pivovar sám. „Nikde vo svete si to poľnohospodári nefinancujú sami. Z veľkej časti na tom participujú, ale podporuje to štát. Ja som rokoval na ministerstve pôdohospodárstva a prisľúbili pomoc aj pri obnove a konštrukcii chmeľníc a technologického vybavenia. Zatiaľ je to však len v rovine prísľubu,“ zdôraznil Cvik s tým, že chmeliari síce dostávajú na pestovanie štátne dotácie, tie sú však v porovnaní s Českou republikou polovičné.
O rozšírenie a obnovenie chmeľníc majú podľa Ľubomíra Bulka z Poľnohospodárskeho družstva Trenčianska Turná slovenskí chmeliari záujem, problémom je nedostatok financií. „Investícia do obnovy chmeľníc je dosť vysoká. Na hektár predstavuje asi 40.000 eur vrátane investície do česačiek a celej zberovej technológie. Peniaze stále chýbajú. Ak to nepodporí štát v rámci nejakého programu, tak nevidím nejakú perspektívu,“ skonštatoval Bulko s tým, že zámerom slovenských chmeliarov je strojnásobiť plochy chmeľníc.
Podľa predsedu predstavenstva pivovaru a zároveň predsedu predstavenstva družstva Slovchmeľ Branislava Cvika využijú na pozberovú úpravu chmeľu technologickú linku Poľnohospodárskeho družstva Vlára Nemšová, ktoré je jedným zo štyroch slovenských pestovateľov chmeľu.
„Dnes nemá zmysel postaviť chmeľnicu niekde mimo existujúcich pestovateľov. Nemšová nám pomohla v tom, že nám vyčlenila a pripravila pôdu. Na spracovanie chmeľu budeme používať česačku v Nemšovej. Pre investíciu do novej česačky by sme potrebovali 30 až 50 hektárov chmeľníc. Linka na spracovanie chmeľu je najväčšou investíciou v chmeliarstve,“ doplnil Cvik.
Na Slovensku sa momentálne pestuje chmeľ iba v Trenčianskom kraji. Na celkovej ploche 141 hektároch ho pestujú v Nemšovej, Trenčianskej Turnej, Čachticiach a v Soblahove. V roku 1993 pestovalo na Slovensku chmeľ 34 pestovateľov na 1300 hektároch. V minulom roku sa u nás vypestovalo takmer 105 ton chmeľu, tohtoročná úroda sa pri rovnakej výmere odhaduje na 140 ton. Až 90 % chmeľu ide na export, zvyšných desať percent využíva pri výrobe piva Banskobystrický pivovar. Dopyt momentálne trojnásobne prevyšuje slovenskú produkciu.
Založenie novej chmeľnice v Nemšovej si podľa Cvika financuje Banskobystrický pivovar sám. „Nikde vo svete si to poľnohospodári nefinancujú sami. Z veľkej časti na tom participujú, ale podporuje to štát. Ja som rokoval na ministerstve pôdohospodárstva a prisľúbili pomoc aj pri obnove a konštrukcii chmeľníc a technologického vybavenia. Zatiaľ je to však len v rovine prísľubu,“ zdôraznil Cvik s tým, že chmeliari síce dostávajú na pestovanie štátne dotácie, tie sú však v porovnaní s Českou republikou polovičné.
O rozšírenie a obnovenie chmeľníc majú podľa Ľubomíra Bulka z Poľnohospodárskeho družstva Trenčianska Turná slovenskí chmeliari záujem, problémom je nedostatok financií. „Investícia do obnovy chmeľníc je dosť vysoká. Na hektár predstavuje asi 40.000 eur vrátane investície do česačiek a celej zberovej technológie. Peniaze stále chýbajú. Ak to nepodporí štát v rámci nejakého programu, tak nevidím nejakú perspektívu,“ skonštatoval Bulko s tým, že zámerom slovenských chmeliarov je strojnásobiť plochy chmeľníc.
