Najväčší potenciál ťažby vidí Bartošovič najmä v ložisku na severnom okraji Trnavy.
Autor TASR
Bratislava 15. februára (TASR) – Slovensko by mohlo v najbližších rokoch zvýšiť ťažbu zemného plynu zo súčasných približne 65 miliónov metrov kubických (m3) niekoľkonásobne. V stredu na to počas workshopu Slovenského plynárenského a naftového zväzu venovanému energetickej bezpečnosti a možnostiam domácej ťažby plynu upozornil generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič. Problémom je podľa neho dlhý povoľovací proces a námietky aktivistov.
Najväčší potenciál ťažby vidí Bartošovič najmä v ložisku na severnom okraji Trnavy. "Odhad našich kolegov je okolo 400 - 500 miliónov m3, čo je výrazne viac ako dnešných 60 - 70 miliónov m3," povedal Bartošovič. Ďalšia nádejná lokalita je na východe Slovenska.
Na to, aby mohla firma spustiť ťažbu, potrebuje zrealizovať prieskumné vrty, naráža však vo viacerých prípadoch na zdĺhavé povoľovacie procesy alebo na odpor aktivistov. Bartošovič porovnal dĺžku povoľovacieho procesu v Maďarsku či v Chorvátsku, kde je možné konečné stanovisko získať za päť až šesť mesiacov so Slovenskom, kde podobný proces trvá až 16 mesiacov. "To je v situácii, keď aktivisti spia doma, neposielajú žiadne námietky" dodal Bartošovič.
Predseda výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady (NR) SR Peter Kremský (OĽANO) poznamenal, že odpor k ťažbe plynu, ale aj iných surovín je v celej Európe. Napriek tomu je podľa neho dôležité využívanie vlastných zdrojov a obmedzenie závislosti od dovozu. "Myslím si, že v Európe sa budeme musieť vrátiť k tomu, čo tu máme," povedal Kremský. V ťažbe zemného plynu sa podľa neho Slovensko už asi nevráti k maximám, ktoré tu boli v druhej polovici minulého storočia na úrovni viac ako miliarda m3 ročne.
Zmena príslušnej legislatívy, ktorá by uľahčila povoľovacie procesy, však podľa Kremského nie je jednoduchá. "Najťažší boj ani nie je v parlamente, najťažší boj je s úradníkmi na ministerstvách," tvrdil Kremský. Problémom však nie je iba ťažba, ale napríklad aj využitie starých vrtov napríklad na vykurovanie geotermálnou energiou. Takýto projekt má Nafta pripravený v Trebišove, no čaká výsledky zisťovania vplyvov na životné prostredie (EIA). "Verím, že sa nám podarí do volieb niečo zmeniť a uľahčiť tieto aktivity," dodal Kremský.
Najväčší potenciál ťažby vidí Bartošovič najmä v ložisku na severnom okraji Trnavy. "Odhad našich kolegov je okolo 400 - 500 miliónov m3, čo je výrazne viac ako dnešných 60 - 70 miliónov m3," povedal Bartošovič. Ďalšia nádejná lokalita je na východe Slovenska.
Na to, aby mohla firma spustiť ťažbu, potrebuje zrealizovať prieskumné vrty, naráža však vo viacerých prípadoch na zdĺhavé povoľovacie procesy alebo na odpor aktivistov. Bartošovič porovnal dĺžku povoľovacieho procesu v Maďarsku či v Chorvátsku, kde je možné konečné stanovisko získať za päť až šesť mesiacov so Slovenskom, kde podobný proces trvá až 16 mesiacov. "To je v situácii, keď aktivisti spia doma, neposielajú žiadne námietky" dodal Bartošovič.
Predseda výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady (NR) SR Peter Kremský (OĽANO) poznamenal, že odpor k ťažbe plynu, ale aj iných surovín je v celej Európe. Napriek tomu je podľa neho dôležité využívanie vlastných zdrojov a obmedzenie závislosti od dovozu. "Myslím si, že v Európe sa budeme musieť vrátiť k tomu, čo tu máme," povedal Kremský. V ťažbe zemného plynu sa podľa neho Slovensko už asi nevráti k maximám, ktoré tu boli v druhej polovici minulého storočia na úrovni viac ako miliarda m3 ročne.
Zmena príslušnej legislatívy, ktorá by uľahčila povoľovacie procesy, však podľa Kremského nie je jednoduchá. "Najťažší boj ani nie je v parlamente, najťažší boj je s úradníkmi na ministerstvách," tvrdil Kremský. Problémom však nie je iba ťažba, ale napríklad aj využitie starých vrtov napríklad na vykurovanie geotermálnou energiou. Takýto projekt má Nafta pripravený v Trebišove, no čaká výsledky zisťovania vplyvov na životné prostredie (EIA). "Verím, že sa nám podarí do volieb niečo zmeniť a uľahčiť tieto aktivity," dodal Kremský.