Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát si podľa opozičných poslancov Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála (nezaradení) neplní svoje povinnosti voči svojim zamestnancom.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) - Vláda dnes odklepla zvýšenie minimálnej mzdy na 480 eur zo 430 eur. Na verejný sektor však zabudla. Štát si tak podľa opozičných poslancov Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála (nezaradení) neplní svoje povinnosti voči týmto zamestnancom.
"Už dlhodobo platí to, že veľká časť zamestnancov verejnej správy má tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy a má skutočný plat pod úrovňou toho, čo im dáva Zákonník práce, teda cez minimálny mzdový nárok. Štát dlhodobo nedodržiava sám to, čo pre všetkých zamestnancov súkromnej sféry musia dodržať zamestnávatelia," podotkol na dnešnej tlačovej konferencii Beblavý.
Platy zamestnancov vo verejnej správe budú podľa poslancov naďalej začínať sumou 295 eur a do minimálnej mzdy budú zamestnancom doplácané samosprávou, a to na úkor iných výdavkov. Obaja spolu s Mihálom dlhodobo žiadajú, aby sa tieto nerovnosti medzi zamestnancami v súkromnej a verejnej sfére vyriešili. "Dnes urobil štát to isté, čo uplynulé roky. Zvýšila vláda minimálnu mzdu na 480 eur, ale neurobila v rozpočte nič pre to, aby sama toto zvyšovanie dodržala. Minimálne mzdy pre zamestnancov verejného sektora budú naďalej začínať na oveľa nižších číslach," tvrdí Beblavý s tým, že v štáte tak neplatí rovnosť.
Podľa Mihála navyše v konečnom dôsledku bude zo zvýšenia minimálnej mzdy ťažiť štát a nie zamestnanec. "Nárast hrubej minimálnej mzdy, ktorú dnes schválila vláda, je 45 eur, 70 eur sú zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov. Neskončia však v zamestnancovej peňaženke. Ten bude mať čistý príjem vyšší o 29 eur, zostávajúcich 41 eur dostane štát. Toto je výsledok. Víťazom zvyšovania minimálnej mzdy sa stáva štát," vyčíslil Mihál s tým, že takto sa štátu podarí ročne získať podľa poslancov 70 miliónov eur viac. "To je suma, z ktorej by sa bez problémov dali vykryť vyššie mzdy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Nerozumieme, akým spôsobom sa hospodári v tomto štáte. Zvýšenie minimálnej mzdy znamená, že štát zarobí na tých najslabšie zarábajúcich," dodal Mihál.
V súvislosti so schváleným rozpočtom vládou na budúci rok poslanci kritizujú najmä nedostatok zdrojov v školstve. "Na strane príjmov sa štát, ktorý už nevie viac stláčať podnikateľov a vypadajú mu príjmy, zameral na zamestnancov a očakáva od nich vybrať o 800 miliónov eur viac budúci rok. Kritizovali sme aj to, že školstvo, ktoré je strategickým rezortom, má jeden z najpomalších rastov, z ktorého sa ledva zafinancuje určité zvýšenie učiteľských platov, ale inak sa v školstve žiadne pozitívne zmeny k lepšiemu financovať nebudú," dodal Beblavý.
"Už dlhodobo platí to, že veľká časť zamestnancov verejnej správy má tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy a má skutočný plat pod úrovňou toho, čo im dáva Zákonník práce, teda cez minimálny mzdový nárok. Štát dlhodobo nedodržiava sám to, čo pre všetkých zamestnancov súkromnej sféry musia dodržať zamestnávatelia," podotkol na dnešnej tlačovej konferencii Beblavý.
Platy zamestnancov vo verejnej správe budú podľa poslancov naďalej začínať sumou 295 eur a do minimálnej mzdy budú zamestnancom doplácané samosprávou, a to na úkor iných výdavkov. Obaja spolu s Mihálom dlhodobo žiadajú, aby sa tieto nerovnosti medzi zamestnancami v súkromnej a verejnej sfére vyriešili. "Dnes urobil štát to isté, čo uplynulé roky. Zvýšila vláda minimálnu mzdu na 480 eur, ale neurobila v rozpočte nič pre to, aby sama toto zvyšovanie dodržala. Minimálne mzdy pre zamestnancov verejného sektora budú naďalej začínať na oveľa nižších číslach," tvrdí Beblavý s tým, že v štáte tak neplatí rovnosť.
Podľa Mihála navyše v konečnom dôsledku bude zo zvýšenia minimálnej mzdy ťažiť štát a nie zamestnanec. "Nárast hrubej minimálnej mzdy, ktorú dnes schválila vláda, je 45 eur, 70 eur sú zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov. Neskončia však v zamestnancovej peňaženke. Ten bude mať čistý príjem vyšší o 29 eur, zostávajúcich 41 eur dostane štát. Toto je výsledok. Víťazom zvyšovania minimálnej mzdy sa stáva štát," vyčíslil Mihál s tým, že takto sa štátu podarí ročne získať podľa poslancov 70 miliónov eur viac. "To je suma, z ktorej by sa bez problémov dali vykryť vyššie mzdy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Nerozumieme, akým spôsobom sa hospodári v tomto štáte. Zvýšenie minimálnej mzdy znamená, že štát zarobí na tých najslabšie zarábajúcich," dodal Mihál.
V súvislosti so schváleným rozpočtom vládou na budúci rok poslanci kritizujú najmä nedostatok zdrojov v školstve. "Na strane príjmov sa štát, ktorý už nevie viac stláčať podnikateľov a vypadajú mu príjmy, zameral na zamestnancov a očakáva od nich vybrať o 800 miliónov eur viac budúci rok. Kritizovali sme aj to, že školstvo, ktoré je strategickým rezortom, má jeden z najpomalších rastov, z ktorého sa ledva zafinancuje určité zvýšenie učiteľských platov, ale inak sa v školstve žiadne pozitívne zmeny k lepšiemu financovať nebudú," dodal Beblavý.
