Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnými príčinami dodatočných štátnych výdavkov sú extrémne horúčavy, sucho a záplavy.
Brusel 15. septembra (TASR) - Náklady spojené so zmenami podnebia v Belgicku dosahujú takmer 9,5 miliardy eur ročne, čo predstavuje zhruba dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Belga s odkazom na štúdiu, ktorú si nechala vypracovať národná komisia pre klímu (CNC). Hlavnými príčinami dodatočných štátnych výdavkov sú extrémne horúčavy, sucho a záplavy.
CNC zároveň upozornila aj na zisky, ktoré sú spojené s miernejšími zimami - tie dosahujú okolo troch miliárd eur ročne, čo je 0,65 % HDP.
Podľa štúdie CNC, ak vyššie teploty môžu znížiť úmrtnosť ľudí počas zimy, rovnaký jav "zabíja" počas vysokých horúčav v lete. V roku 2050 by mala byť nadmerná úmrtnosť okolo 926 ľudí ročne a podľa odhadov to v roku 2100 bude okolo 1900 úmrtí spôsobených nadmerným teplom.
"Očakáva sa, že dosahmi zmeny klímy budú najzasiahnutejší ľudia, ktorí sú už teraz veľmi zraniteľní, majú zlý zdravotný stav, nízke príjmy alebo neprimerané bývanie, často v husto osídlených mestských oblastiach," uvádza sa v štúdii.
Podľa predpokladov v roku 2050 povodne spôsobia škody v celkovej výške 343 až 940 miliónov eur a na konci tohto storočia straty budú od 2,5 až po 5,6 miliardy eur.
Štúdia vypracovaná CNC naznačila, že v období rokov 2081 - 2100 budú straty na produktivite práce stáť 610 miliónov eur v najchladnejšom roku a až 9 miliárd eur v najteplejších rokoch. V období okolo roku 2050 by sa ročné straty spojené s produktivitou práce mali pohybovať na úrovni od 170 miliónov do 3,5 miliardy eur.
Klimatické zmeny, najmä opakované suchá a rastúce teploty, budú mať dosah aj na výrobu elektriny v elektrárňach, pričom sa očakáva, že do roku 2050 si tento stav vyžiada okolo 44 miliónov eur ročne.
Ušetrený nebude ani agrosektor - podľa uvedenej štúdie nepriaznivé poveternostné podmienky do roku 2050 povedú k postupným poklesom výnosu plodín, čo sa týka hlavne zemiakov a kukurice. Rastlinná a živočíšna poľnohospodárska výroba by v porovnaní s rokom 2019 mohla prísť až o 606 miliónov eur ročne.
Okolo rokov 2071 - 2100 sa o 30 % zvýši riziko lesných požiarov spojených so suchom, v Ardenách toto riziko stúpne viac ako o 40 %. Straty a súvisiace náklady si do tohto obdobia vyžiadajú okolo 14,3 milióna eur ročne.
Belga upozornila, že hodnotenie dosahov klimatických zmien sa však zameralo len na určité odvetvia. Odhady CNC nepredstavujú vyčerpávajúcu analýzu sociálno-ekonomických dosahov zmeny podnebia v Belgicku.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
CNC zároveň upozornila aj na zisky, ktoré sú spojené s miernejšími zimami - tie dosahujú okolo troch miliárd eur ročne, čo je 0,65 % HDP.
Podľa štúdie CNC, ak vyššie teploty môžu znížiť úmrtnosť ľudí počas zimy, rovnaký jav "zabíja" počas vysokých horúčav v lete. V roku 2050 by mala byť nadmerná úmrtnosť okolo 926 ľudí ročne a podľa odhadov to v roku 2100 bude okolo 1900 úmrtí spôsobených nadmerným teplom.
"Očakáva sa, že dosahmi zmeny klímy budú najzasiahnutejší ľudia, ktorí sú už teraz veľmi zraniteľní, majú zlý zdravotný stav, nízke príjmy alebo neprimerané bývanie, často v husto osídlených mestských oblastiach," uvádza sa v štúdii.
Podľa predpokladov v roku 2050 povodne spôsobia škody v celkovej výške 343 až 940 miliónov eur a na konci tohto storočia straty budú od 2,5 až po 5,6 miliardy eur.
Štúdia vypracovaná CNC naznačila, že v období rokov 2081 - 2100 budú straty na produktivite práce stáť 610 miliónov eur v najchladnejšom roku a až 9 miliárd eur v najteplejších rokoch. V období okolo roku 2050 by sa ročné straty spojené s produktivitou práce mali pohybovať na úrovni od 170 miliónov do 3,5 miliardy eur.
Klimatické zmeny, najmä opakované suchá a rastúce teploty, budú mať dosah aj na výrobu elektriny v elektrárňach, pričom sa očakáva, že do roku 2050 si tento stav vyžiada okolo 44 miliónov eur ročne.
Ušetrený nebude ani agrosektor - podľa uvedenej štúdie nepriaznivé poveternostné podmienky do roku 2050 povedú k postupným poklesom výnosu plodín, čo sa týka hlavne zemiakov a kukurice. Rastlinná a živočíšna poľnohospodárska výroba by v porovnaní s rokom 2019 mohla prísť až o 606 miliónov eur ročne.
Okolo rokov 2071 - 2100 sa o 30 % zvýši riziko lesných požiarov spojených so suchom, v Ardenách toto riziko stúpne viac ako o 40 %. Straty a súvisiace náklady si do tohto obdobia vyžiadajú okolo 14,3 milióna eur ročne.
Belga upozornila, že hodnotenie dosahov klimatických zmien sa však zameralo len na určité odvetvia. Odhady CNC nepredstavujú vyčerpávajúcu analýzu sociálno-ekonomických dosahov zmeny podnebia v Belgicku.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
