Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Belgický návrh ide nad rámec dohody, ktorú minulý týždeň v piatok (30. 9) prijali ministri energetiky členských krajín EÚ.
Autor TASR
Brusel 3. októbra (TASR) - Belgicko chce získať od energetických spoločností dodatočný finančný príspevok na zmiernenie energetickej krízy vo výške 4,7 miliardy eur. Uviedol v pondelok internetový denník The Brussels Times.
Denník upozornil na vyhlásenie federálnej ministerky pre energetiku Tinne Van der Straetenovej, ktorá navrhuje zobrať zisky nízkonákladových energetických spoločností nad hranicou 130 eur/megawatthodinu (MWh) na obdobie dvoch rokov a ktorá ako "krízový príspevok" od spoločností vyrábajúcich fosílne palivá žiada solidárny príspevok vo výške 1,5 centa za liter benzínu a nafty.
Belgický návrh ide nad rámec dohody, ktorú minulý týždeň v piatok (30. 9) prijali ministri energetiky členských krajín EÚ. Rada ministrov sa dohodla na právnom rámci na zastropovanie nadmerných ziskov spoločností, ktoré vyrábajú elektrinu s nízkymi nákladmi, ako sú jadrové elektrárne a obnoviteľné zdroje energie.
Ministri energetiky stanovili, aby členské štáty EÚ uplatňovali hornú hranicu 180 eur/MWh, čo znamená, že všetko, čo energetické spoločnosti zarobia nad tento limit v dobe od 1. decembra do 30. júna 2023 (sedem mesiacov), sa bude dať odčerpať a použiť v prospech ohrozených domácností a podnikov. Ministerka však chce ísť ešte ďalej a presadzuje hornú hranicu pri 130 eur/MWh, a to až po dobu dvoch rokov.
Európska komisia právne umožňuje členským štátom prekročiť hranicu 180 eur/MWh, a to aj z hľadiska stropu príjmov i z časového hľadiska.
"Vo svojom návrhu používam rovnakú metódu, ale idem ďalej ako Európa," vyhlásila Van der Straetenová a vysvetlila, že je to právne prípustné a že pre zavedenie belgického rámca zastropovania bola potrebná jasná dohoda na úrovni EÚ.
Ministerka by chcelo tento systém zaviesť spätne od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023, čím by sa celkové obdobie predĺžilo na 24 mesiacov namiesto siedmich, dohodnutých na celoeurópskej úrovni.
Opatrenie, ktoré ešte musí schváliť federálna vláda, by malo Belgicku priniesť 1,2 miliardy eur v roku 2022 a možno 2,3 miliardy eur v roku 2023. Solidárny príspevok v podobe 1,5 centa na liter benzínu a nafty by mal vygenerovať 600 miliónov eur ročne.
Denník upozornil na vyhlásenie federálnej ministerky pre energetiku Tinne Van der Straetenovej, ktorá navrhuje zobrať zisky nízkonákladových energetických spoločností nad hranicou 130 eur/megawatthodinu (MWh) na obdobie dvoch rokov a ktorá ako "krízový príspevok" od spoločností vyrábajúcich fosílne palivá žiada solidárny príspevok vo výške 1,5 centa za liter benzínu a nafty.
Belgický návrh ide nad rámec dohody, ktorú minulý týždeň v piatok (30. 9) prijali ministri energetiky členských krajín EÚ. Rada ministrov sa dohodla na právnom rámci na zastropovanie nadmerných ziskov spoločností, ktoré vyrábajú elektrinu s nízkymi nákladmi, ako sú jadrové elektrárne a obnoviteľné zdroje energie.
Ministri energetiky stanovili, aby členské štáty EÚ uplatňovali hornú hranicu 180 eur/MWh, čo znamená, že všetko, čo energetické spoločnosti zarobia nad tento limit v dobe od 1. decembra do 30. júna 2023 (sedem mesiacov), sa bude dať odčerpať a použiť v prospech ohrozených domácností a podnikov. Ministerka však chce ísť ešte ďalej a presadzuje hornú hranicu pri 130 eur/MWh, a to až po dobu dvoch rokov.
Európska komisia právne umožňuje členským štátom prekročiť hranicu 180 eur/MWh, a to aj z hľadiska stropu príjmov i z časového hľadiska.
"Vo svojom návrhu používam rovnakú metódu, ale idem ďalej ako Európa," vyhlásila Van der Straetenová a vysvetlila, že je to právne prípustné a že pre zavedenie belgického rámca zastropovania bola potrebná jasná dohoda na úrovni EÚ.
Ministerka by chcelo tento systém zaviesť spätne od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023, čím by sa celkové obdobie predĺžilo na 24 mesiacov namiesto siedmich, dohodnutých na celoeurópskej úrovni.
Opatrenie, ktoré ešte musí schváliť federálna vláda, by malo Belgicku priniesť 1,2 miliardy eur v roku 2022 a možno 2,3 miliardy eur v roku 2023. Solidárny príspevok v podobe 1,5 centa na liter benzínu a nafty by mal vygenerovať 600 miliónov eur ročne.
