Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák dodal, že bez členstva v EÚ by naša ekonomická výkonnosť a životná úroveň obyvateľstva za západom zaostávali výrazne viac ako v súčasnosti.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) - Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb tovarov, práce, služieb a kapitálu. To sú podľa analytikov spoločne s peniazmi z eurofondov najväčšie výhody dvadsaťročného členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ). Pokiaľ by sme neboli súčasťou EÚ, znamenalo by to nižší hrubý domáci produkt (HDP) možno až o pätinu a hospodársku situáciu na úrovni Bieloruska, uviedli analytici oslovení TASR.
Slovensko by mohlo existovať aj bez členstva v EÚ, no podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu je otázka, za akú cenu. "Podľa niektorých odhadov by HDP Slovenska bol o takmer 20 % nižší, ak by sme neboli na jednotnom trhu," upozornil Ďurana.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák dodal, že bez členstva v EÚ by naša ekonomická výkonnosť a životná úroveň obyvateľstva za západom zaostávali výrazne viac ako v súčasnosti. Výhody členstva Slovenska v EÚ sú podľa neho spojené s výhodami spoločnej európskej meny. "Model našich kolegov z Erste Group ukazuje, že reálny HDP na obyvateľa Slovenska je v súčasnosti o 16 % vyšší, než by bol bez členstva v EÚ či eurozóne," spresnil Horňák.
Dodal, že jednou z kľúčových úloh EÚ je znižovanie regionálnych rozdielov, na čo slúžia štrukturálne fondy. Z dostupných dát vyplýva, že do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo z krajiny robí čistého prijímateľa prostriedkov.
Napriek pretrvávajúcemu zaostávaniu za väčšinou ostatných krajín EÚ analytici uviedli, že Slovensko z veľkej časti využilo možnosti, ktoré členstvo v EÚ ponúka. Pre úspešný ekonomický príbeh Slovenska neexistuje podľa Horňáka iná alternatíva, než byť pevne ukotvený s vyspelým západným svetom v Európskej únii. Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že pri pokračovaní mečiarovskej politiky, a tým bez EÚ, by sa Slovensko mohlo porovnávať napríklad so súčasným Bieloruskom.
Problémom Slovenska však podľa analytikov zostáva využívanie eurofondov. "Aj po dlhých rokoch členstva však Slovensko stále bojuje s efektívnym čerpaním európskych fondov. Tieto peniaze v dôsledku rôznych bariér čerpáme dlho, neskoro či neefektívne. Je to teda oblasť, v ktorej máme citeľné rezervy," upozornil Horňák.
Hoci eurofondy nie sú podľa Páleníka hlavným benefitom členstva v EÚ, tým je najmä spoločný trh, a ekonóm ich považuje za doplnkový zdroj riešenia problémov Slovenska, vidí v ich využívaní nedostatky. "Aj keď vidíme, že z eurofondov sa všeličo postavilo, všeličo spravilo, všeličo slúži, je otázka, či ich využívame dostatočne a či by sme nemohli aj lepšie," upozornil Páleník.
Aj po 20 rokoch členstva v EÚ má podľa neho Slovensko nedostatky v podpore výskumu a inovácií, chýba kvalitné vzdelávanie v oblasti trhu práce a problémom zostáva dlhodobá nezamestnanosť a segregácia Rómov. V oblasti voľného pohybu kapitálu vidí Páleník spätne problém v kupónovej privatizácii, ktorá podľa neho bola premrhanou šancou na vznik kapitálového trhu.
Slovensko by mohlo existovať aj bez členstva v EÚ, no podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu je otázka, za akú cenu. "Podľa niektorých odhadov by HDP Slovenska bol o takmer 20 % nižší, ak by sme neboli na jednotnom trhu," upozornil Ďurana.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák dodal, že bez členstva v EÚ by naša ekonomická výkonnosť a životná úroveň obyvateľstva za západom zaostávali výrazne viac ako v súčasnosti. Výhody členstva Slovenska v EÚ sú podľa neho spojené s výhodami spoločnej európskej meny. "Model našich kolegov z Erste Group ukazuje, že reálny HDP na obyvateľa Slovenska je v súčasnosti o 16 % vyšší, než by bol bez členstva v EÚ či eurozóne," spresnil Horňák.
Dodal, že jednou z kľúčových úloh EÚ je znižovanie regionálnych rozdielov, na čo slúžia štrukturálne fondy. Z dostupných dát vyplýva, že do roku 2022 pritieklo z Európskej únie na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo z krajiny robí čistého prijímateľa prostriedkov.
Napriek pretrvávajúcemu zaostávaniu za väčšinou ostatných krajín EÚ analytici uviedli, že Slovensko z veľkej časti využilo možnosti, ktoré členstvo v EÚ ponúka. Pre úspešný ekonomický príbeh Slovenska neexistuje podľa Horňáka iná alternatíva, než byť pevne ukotvený s vyspelým západným svetom v Európskej únii. Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že pri pokračovaní mečiarovskej politiky, a tým bez EÚ, by sa Slovensko mohlo porovnávať napríklad so súčasným Bieloruskom.
Problémom Slovenska však podľa analytikov zostáva využívanie eurofondov. "Aj po dlhých rokoch členstva však Slovensko stále bojuje s efektívnym čerpaním európskych fondov. Tieto peniaze v dôsledku rôznych bariér čerpáme dlho, neskoro či neefektívne. Je to teda oblasť, v ktorej máme citeľné rezervy," upozornil Horňák.
Hoci eurofondy nie sú podľa Páleníka hlavným benefitom členstva v EÚ, tým je najmä spoločný trh, a ekonóm ich považuje za doplnkový zdroj riešenia problémov Slovenska, vidí v ich využívaní nedostatky. "Aj keď vidíme, že z eurofondov sa všeličo postavilo, všeličo spravilo, všeličo slúži, je otázka, či ich využívame dostatočne a či by sme nemohli aj lepšie," upozornil Páleník.
Aj po 20 rokoch členstva v EÚ má podľa neho Slovensko nedostatky v podpore výskumu a inovácií, chýba kvalitné vzdelávanie v oblasti trhu práce a problémom zostáva dlhodobá nezamestnanosť a segregácia Rómov. V oblasti voľného pohybu kapitálu vidí Páleník spätne problém v kupónovej privatizácii, ktorá podľa neho bola premrhanou šancou na vznik kapitálového trhu.
