Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rok 2023 bol prvým rokom zavádzania biopásov a zároveň bol podľa organizácie rokom, kedy začínala kulminácia početnosti hrabošov.
Autor TASR
Nitra 18. júla (TASR) - Premnoženie hraboša poľného nesúvisí so zakladaním biopásov na poliach. Vyhlásila to Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko v súvislosti so sťažnosťami farmárov, podľa ktorých v tomto roku hraboše napáchali na poľnohospodárskych plodinách škody minimálne za 13,5 milióna eur.
Podľa farmárov je za premnožením hraboša poľného mierna zima, no z veľkej časti zakladanie biopásov a ľadom ležiaca pôda. "Poľnohospodár na ňu nemôže vstúpiť, a to ani v čase, kedy by mohol spraviť s hrabošom poriadok, či už formou orby alebo nejakej hlbšej podmietky. Takže je to semenište, kde sa môžu rozmnožovať hlodavce, buriny a invázne rastliny, a toto je potom výsledok," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Podľa zástupcov BirdLife Slovensko je logické, že biopásy sú atraktívnym miestom pre život a tiež pre hraboše poľné. "Za ich premnoženie však nie sú zodpovedné. Cyklické gradácie početnosti hrabošov na Slovensku prebiehajú už desiatky rokov pre vhodné klimatické a pôdne podmienky. Prebiehali aj v obdobiach, kedy sa zakladanie biopásov ani len nezvažovalo," argumentuje BirdLife.
Podľa organizácie dochádza na Slovensku ku gradácii hrabošov poľných pravidelne, každých tri až päť rokov. "Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, hoci sa vtedy biopásy nezakladali," uviedli zástupcovia BirdLife.
Rok 2023 bol prvým rokom zavádzania biopásov a zároveň bol podľa organizácie rokom, kedy začínala kulminácia početnosti hrabošov. "Prvé príznaky boli zrejmé na poliach už pred zakladaním biopásov. Vrchol gradácie na vegetačnú sezónu 2024 predpovedali aj vedci z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pričom vychádzali z dlhodobých monitoringov populačných cyklov na Trnavsku," vysvetlila BirdLife.
Organizácia tak reagovala na sťažnosti farmárov a ich snahu obmedziť zakladanie biopásov na poliach. "Boli by sme najradšej, keby neboli povinné. My sme jediní v EÚ, ktorí majú biopásy. To je výmysel nejakých ortodoxných zelených, ktorí si plnia svoje sny a na našich obrovských škodách si skúšajú, že či tie ich teórie sú uplatniteľné a či prinesú nejaký úžitok pre životné prostredie. Ubezpečujem, že nie," skonštatoval štatutár firmy Kovacs Agro v Hronovciach Robert Kovács.
Podľa organizácie BirdLife sú to však práve biopásy, ktoré môžu kalamitným situáciám predchádzať. "Na veľkých monokultúrach bude vždy dochádzať k veľkým premnoženiam škodcov. V tomto prostredí totiž nachádzajú ešte oveľa lepšie podmienky než v biopásoch, jednoducho preto, že je násobne väčšie. Majú tu dostatočne dlhý čas na rozmnožovanie v úplnom pokoji. Vo vnútri veľkých lánov hustých porastov je totiž minimálna miera predácie a niektoré z plodín predstavujú aj ideálny kryt pred predátormi. Biopásy naopak vytvárajú priestor aj pre prežívanie predátorov hrabošov, napríklad tchorov stepných či myšiarok močiarnych," zdôraznila organizácia BirdLife.
Podľa farmárov je za premnožením hraboša poľného mierna zima, no z veľkej časti zakladanie biopásov a ľadom ležiaca pôda. "Poľnohospodár na ňu nemôže vstúpiť, a to ani v čase, kedy by mohol spraviť s hrabošom poriadok, či už formou orby alebo nejakej hlbšej podmietky. Takže je to semenište, kde sa môžu rozmnožovať hlodavce, buriny a invázne rastliny, a toto je potom výsledok," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Podľa zástupcov BirdLife Slovensko je logické, že biopásy sú atraktívnym miestom pre život a tiež pre hraboše poľné. "Za ich premnoženie však nie sú zodpovedné. Cyklické gradácie početnosti hrabošov na Slovensku prebiehajú už desiatky rokov pre vhodné klimatické a pôdne podmienky. Prebiehali aj v obdobiach, kedy sa zakladanie biopásov ani len nezvažovalo," argumentuje BirdLife.
Podľa organizácie dochádza na Slovensku ku gradácii hrabošov poľných pravidelne, každých tri až päť rokov. "Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, hoci sa vtedy biopásy nezakladali," uviedli zástupcovia BirdLife.
Rok 2023 bol prvým rokom zavádzania biopásov a zároveň bol podľa organizácie rokom, kedy začínala kulminácia početnosti hrabošov. "Prvé príznaky boli zrejmé na poliach už pred zakladaním biopásov. Vrchol gradácie na vegetačnú sezónu 2024 predpovedali aj vedci z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pričom vychádzali z dlhodobých monitoringov populačných cyklov na Trnavsku," vysvetlila BirdLife.
Organizácia tak reagovala na sťažnosti farmárov a ich snahu obmedziť zakladanie biopásov na poliach. "Boli by sme najradšej, keby neboli povinné. My sme jediní v EÚ, ktorí majú biopásy. To je výmysel nejakých ortodoxných zelených, ktorí si plnia svoje sny a na našich obrovských škodách si skúšajú, že či tie ich teórie sú uplatniteľné a či prinesú nejaký úžitok pre životné prostredie. Ubezpečujem, že nie," skonštatoval štatutár firmy Kovacs Agro v Hronovciach Robert Kovács.
Podľa organizácie BirdLife sú to však práve biopásy, ktoré môžu kalamitným situáciám predchádzať. "Na veľkých monokultúrach bude vždy dochádzať k veľkým premnoženiam škodcov. V tomto prostredí totiž nachádzajú ešte oveľa lepšie podmienky než v biopásoch, jednoducho preto, že je násobne väčšie. Majú tu dostatočne dlhý čas na rozmnožovanie v úplnom pokoji. Vo vnútri veľkých lánov hustých porastov je totiž minimálna miera predácie a niektoré z plodín predstavujú aj ideálny kryt pred predátormi. Biopásy naopak vytvárajú priestor aj pre prežívanie predátorov hrabošov, napríklad tchorov stepných či myšiarok močiarnych," zdôraznila organizácia BirdLife.
