Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
BIS informovala, že svetové centrálne banky už urobili všetko, čo mohli a teraz by viac v tomto smere mali urobiť vlády.
Autor TASR
Bazilej 24. júna (TASR) - Podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) by centrálne banky mali postupne ukončiť súčasné programy na podporu ekonomiky. Ako uviedla vo svojej výročnej správe, centrálne banky už svoju úlohu v rámci podpory hospodárstva urobili a teraz by viac v tomto smere mali urobiť vlády. Informovali o tom server BBC a denník Financial Times.
BIS so sídlom v Bazileji, ktorá je často označovaná ako "centrálna banka centrálnych bánk," zverejnila svoju výročnú správu krátko po tom, ako minulý týždeň americká centrálna banka (Fed) informovala, že v prípade očakávaného pozitívneho vývoja ekonomiky začne už tento rok s obmedzovaním svojho programu nákupu aktív. Na budúci rok by program chcela ukončiť úplne.
BIS informovala, že svetové centrálne banky už urobili všetko, čo mohli, na zmiernenie najhorších dôsledkov šesť rokov trvajúcej svetovej úverovej krízy. Od nástupu najskôr hypotekárnej krízy v roku 2007 a neskôr celosvetovej finančnej krízy centrálne banky prijali viacero opatrení na udržanie peňazí v obehu, keď najskôr znížili úrokové sadzby a potom pristúpili k programom kvantitatívneho uvoľňovania.
Svetová ekonomika ešte stále nerastie
"No dnes, keď svet má už najhoršiu etapu krízy za sebou, nastal čas na zmenu tejto politiky," uviedla BIS. Ako dodala, tieto kroky v podstate pomohli len na kupovanie času a varovala, že ďalšie nakupovanie dlhopisov by iba zdržiavalo návrat svetovej ekonomiky k jej ozdraveniu. Svoju výročnú správu využila na výzvu pre centrálne banky, aby sa opätovne začali sústreďovať na infláciu a viac pre návrat k rastu nech urobia vlády. Tie by mohli ekonomiku posilniť "účinným programom reforiem", najmä urýchlením reforiem na pracovnom trhu.
Podľa BIS napriek tomu, že od začatia krízy uplynulo zhruba šesť rokov, svetovej ekonomike sa stále nepodarilo dosiahnuť výraznejší a udržateľný hospodársky rast. Počas tohto obdobia centrálne banky svojimi programami kupovali čas iným, aby tí mali možnosť konať. "Centrálne banky však nemôžu vyriešiť štrukturálne problémy, čo je hlavným dôvodom, pre ktorý sa ekonomike nedarí návrat k výraznému a udržateľnému rastu," dodala BIS.
Stephen Cecchetti, šéf oddelenia BIS pre menové a ekonomické otázky, v tomto smere uviedol, že práve politika centrálnych bánk smerujúca k zmierneniu dôsledkov krízy a podpore ekonomiky v skutočnosti viedla k odkladaniu potrebných reforiem. Dodal, že centrálne banky by sa mali opäť sústrediť skôr na svoju základnú úlohu, ktorou je udržiavanie finančnej stability a podpora reforiem, než na "ich brzdenie udržiavaním takmer nulových úrokových sadzieb a nákupmi stále väčšieho objemu štátnych dlhopisov".
BIS so sídlom v Bazileji, ktorá je často označovaná ako "centrálna banka centrálnych bánk," zverejnila svoju výročnú správu krátko po tom, ako minulý týždeň americká centrálna banka (Fed) informovala, že v prípade očakávaného pozitívneho vývoja ekonomiky začne už tento rok s obmedzovaním svojho programu nákupu aktív. Na budúci rok by program chcela ukončiť úplne.
BIS informovala, že svetové centrálne banky už urobili všetko, čo mohli, na zmiernenie najhorších dôsledkov šesť rokov trvajúcej svetovej úverovej krízy. Od nástupu najskôr hypotekárnej krízy v roku 2007 a neskôr celosvetovej finančnej krízy centrálne banky prijali viacero opatrení na udržanie peňazí v obehu, keď najskôr znížili úrokové sadzby a potom pristúpili k programom kvantitatívneho uvoľňovania.
Svetová ekonomika ešte stále nerastie
"No dnes, keď svet má už najhoršiu etapu krízy za sebou, nastal čas na zmenu tejto politiky," uviedla BIS. Ako dodala, tieto kroky v podstate pomohli len na kupovanie času a varovala, že ďalšie nakupovanie dlhopisov by iba zdržiavalo návrat svetovej ekonomiky k jej ozdraveniu. Svoju výročnú správu využila na výzvu pre centrálne banky, aby sa opätovne začali sústreďovať na infláciu a viac pre návrat k rastu nech urobia vlády. Tie by mohli ekonomiku posilniť "účinným programom reforiem", najmä urýchlením reforiem na pracovnom trhu.
Podľa BIS napriek tomu, že od začatia krízy uplynulo zhruba šesť rokov, svetovej ekonomike sa stále nepodarilo dosiahnuť výraznejší a udržateľný hospodársky rast. Počas tohto obdobia centrálne banky svojimi programami kupovali čas iným, aby tí mali možnosť konať. "Centrálne banky však nemôžu vyriešiť štrukturálne problémy, čo je hlavným dôvodom, pre ktorý sa ekonomike nedarí návrat k výraznému a udržateľnému rastu," dodala BIS.
Stephen Cecchetti, šéf oddelenia BIS pre menové a ekonomické otázky, v tomto smere uviedol, že práve politika centrálnych bánk smerujúca k zmierneniu dôsledkov krízy a podpore ekonomiky v skutočnosti viedla k odkladaniu potrebných reforiem. Dodal, že centrálne banky by sa mali opäť sústrediť skôr na svoju základnú úlohu, ktorou je udržiavanie finančnej stability a podpora reforiem, než na "ich brzdenie udržiavaním takmer nulových úrokových sadzieb a nákupmi stále väčšieho objemu štátnych dlhopisov".
