Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Umelú inteligenciu je podľa Blaška možné využiť vo vládnom a verejnom sektore na poskytovanie služieb, aj v zdravotníckej diagnostike.
Autor TASR
Bratislava 17. januára (TASR) - Ak sa Slovensko chce posunúť od výroby pre automotive k výskumu a vývoju, treba sa zamyslieť nad tým, či by viac verejných a možno aj súkromných zdrojov nemalo smerovať do oblasti umelej inteligencie. Povedal vo štvrtok pre TASR výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v SR Ronald Blaško s tým, že súkromné financie tam budú plynúť, ak budú na to vytvorené podmienky.
Umelú inteligenciu je podľa neho možné využiť vo vládnom a verejnom sektore na poskytovanie služieb, aj v zdravotníckej diagnostike.
Zdôraznil, že v tejto súvislosti je dôležitá diskusia medzi firmami a sektorom vzdelávania. Skúsenosti podnikov etablovaných v tejto obchodnej komore sú rôzne. „Na jednej strane sú spokojní s kvalitou absolventov Slovenskej technickej univerzity, alebo napríklad absolventov informatiky Univerzity Komenského. Na druhej strane špičkové firmy povedia, že skutočný talent je globálny problém, ani vo svete ich nie je dosť,“ priblížil Blaško. Treba sa pozrieť aj na to, kto učí na školách, pretože firmy si kvalitných odborníkov z vedy a školstva berú k sebe, dodal.
Na margo inovačných diplomatov, ktorých Slovensko plánuje vyslať do zahraničia povedal, že je to jeden z potrebných krokoch správnym smerom. Podľa neho je dôležité si uvedomiť, či má SR kapacitu pritiahnuť veľmi talentovaného človeka. „ Alebo hovoríme o tom, aby sa Slováci, ktorí žijú v zahraničí, vrátili späť, alebo aby ďalší neodchádzali zo SR,“ pripomenul výkonný riaditeľ. Treba sa zamyslieť aj nad tým, ako sa navrátilci dajú zužitkovať. Ďalšou témou je, ako dokážu inovační diplomati implementovať príklady dobrej praxe zo zahraničia.
Hosťom diskusie členov komory o využití umelej inteligencie bol podnikateľ a hardvérový architekt Radoslav Danilák. Poukázal na to, že podľa odhadov a modelov odborníkov do piatich rokov bude vyše polovica rastu HDP priamo alebo nepriamo napojená na umelú inteligenciu. S tým súvisí aj konkurencieschopnosť predmetov dennej spotreby a služieb. Podľa jeho slov si Európska únia až v poslednom čase uvedomila, že musí investovať do tzv. technologickej suverenity a schválila priority.
Spojené štáty americké začali obmedzovať vývoz high technológií, aby si upevnili svoje výhody, a Čína investuje veľké finančné zdroje do technologickej základne. Pre Európu sa stali USA z veľkého brata jedným z ekonomických konkurentov, upozornil Danilák.
Umelú inteligenciu je podľa neho možné využiť vo vládnom a verejnom sektore na poskytovanie služieb, aj v zdravotníckej diagnostike.
Zdôraznil, že v tejto súvislosti je dôležitá diskusia medzi firmami a sektorom vzdelávania. Skúsenosti podnikov etablovaných v tejto obchodnej komore sú rôzne. „Na jednej strane sú spokojní s kvalitou absolventov Slovenskej technickej univerzity, alebo napríklad absolventov informatiky Univerzity Komenského. Na druhej strane špičkové firmy povedia, že skutočný talent je globálny problém, ani vo svete ich nie je dosť,“ priblížil Blaško. Treba sa pozrieť aj na to, kto učí na školách, pretože firmy si kvalitných odborníkov z vedy a školstva berú k sebe, dodal.
Na margo inovačných diplomatov, ktorých Slovensko plánuje vyslať do zahraničia povedal, že je to jeden z potrebných krokoch správnym smerom. Podľa neho je dôležité si uvedomiť, či má SR kapacitu pritiahnuť veľmi talentovaného človeka. „ Alebo hovoríme o tom, aby sa Slováci, ktorí žijú v zahraničí, vrátili späť, alebo aby ďalší neodchádzali zo SR,“ pripomenul výkonný riaditeľ. Treba sa zamyslieť aj nad tým, ako sa navrátilci dajú zužitkovať. Ďalšou témou je, ako dokážu inovační diplomati implementovať príklady dobrej praxe zo zahraničia.
Hosťom diskusie členov komory o využití umelej inteligencie bol podnikateľ a hardvérový architekt Radoslav Danilák. Poukázal na to, že podľa odhadov a modelov odborníkov do piatich rokov bude vyše polovica rastu HDP priamo alebo nepriamo napojená na umelú inteligenciu. S tým súvisí aj konkurencieschopnosť predmetov dennej spotreby a služieb. Podľa jeho slov si Európska únia až v poslednom čase uvedomila, že musí investovať do tzv. technologickej suverenity a schválila priority.
Spojené štáty americké začali obmedzovať vývoz high technológií, aby si upevnili svoje výhody, a Čína investuje veľké finančné zdroje do technologickej základne. Pre Európu sa stali USA z veľkého brata jedným z ekonomických konkurentov, upozornil Danilák.
