Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z opakovaných vyjadrení predstaviteľov víťaza volieb Smeru-SD, ktorý bude zostavovať nový kabinet.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. marca (TASR) - V rámci konsolidačných opatrení, ktoré plánuje nová vláda pripraviť už v tomto roku, by mala byť zavedená progresívna daň z príjmov fyzických aj právnických osôb, zvýšiť by sa mohli tiež spotrebné dane na cigarety a alkohol. Vyplýva to z opakovaných vyjadrení predstaviteľov víťaza volieb Smeru-SD, ktorý bude zostavovať nový kabinet.
Ľudia s ročným príjmom nad 33.000 eur by mali namiesto základnej 19-% sadzby platiť daň vo výške 25 %. Vyššie zdanené majú byť aj firmy s ročným obratom nad 1 milión eur, a to sadzbou 22 %. Smer-SD uvažuje aj o zdanení vyplatených dividend dodatočnou daňou vo výške 5 %.
Nová vláda takisto počíta so zvýšením záťaže pre finančný sektor. Predstavitelia strany už dlhší čas avizujú svoj plán zvýšiť mimoriadny bankový odvod schválený ešte predchádzajúcou vládou. Ten je v súčasnosti na úrovni 0,4 % z vybraných bankových pasív, Smer-SD už v minulosti navrhoval jeho zvýšenie na 0,7 %.
Zvýšenie daňového zaťaženia na Slovensku je pravdepodobne nevyhnutné. Vo svojej štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru? to tvrdia ekonómovia Michal Horváth a Ľudovít Ódor, pracujúci aj s údajmi Inštitútu finančnej politiky (IFP). "Aj Slovensko bude musieť veľmi výrazne konsolidovať v nasledujúcich rokoch, s negatívnym dopadom na hospodársku aktivitu, ako aj na čisté príjmy veľkej skupiny obyvateľov a firiem," avizujú autori.
Podľa nich bude musieť nová vláda pripraviť do konca volebného obdobia konsolidáciu verejných financií vo výške 2,5 až 3,3 miliardy eur. Bez zvýšenia daní to však podľa ekonómov nebude možné. Ako možné východisko navrhujú dva scenáre, ktoré počítajú so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH), ako aj rovnej dane.
Hoci bude miera zvyšovania daní v konečnom dôsledku závisieť od politických preferencií či od makroekonomického vývoja, autori navrhujú zvýšenie DPH z doterajších 10 % a 20 % na jednotných 21 %. Druhý scenár ráta s rovnou daňou v maximálnej výške 24 % a s DPH na úrovni 22 %.
Potrebných je však podľa ekonómov aj množstvo iných opatrení ako reforma dôchodkového systému, zdravotníctva či daní a odvodov. Takisto zvýšenie environmentálnych daní a spotrebných daní, najmä na alkohol. "Veľmi vážnou témou pre budúcu vládu bude boj proti daňovým únikom. V porovnaní s makroekonomickou základňou je na Slovensku výber DPH veľmi nízky," upozornili autori štúdie.
Medzi možnosti, ako získať dodatočné peniaze do rozpočtu, ekonómovia Horváth a Ódor zaraďujú aj také špecifické návrhy ako zavedenie registračnej dane z automobilov či zdanenie sladených nealkoholických nápojov.
Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) netreba na Slovensku v rámci konsolidácie verejných financií zvyšovať dane. Možnosti konsolidácie verejných financií cez výdavkovú stranu sú totiž podľa inštitútu podstatne vyššie, než konštatuje analýza Ako zakopať rozpočtovú sekeru? od ekonómov Michala Horvátha a Ľudovíta Ódora.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu je dosiahnutie 3-% schodku verejných financií v budúcom roku reálne aj bez zvyšovania daní. Prijatie úspor pritom nevyžaduje zmenu charakteru a základných funkcií verejnej správy. "Zvyšovanie celkových daňových príjmov štátu nie je nevyhnutnosťou, ale politickým názorom predkladateľov takéhoto návrhu," myslí si Ďurana.
Autori v štúdii vyjadrujú názor, že nie je možné znížiť v priebehu necelých dvoch rokov výdavky štátu o 4,5 %. Podľa Ďuranu je síce potrebných 1,25 miliardy eur vysoká suma, rozhodne však nie je nemožné ju dosiahnuť. Len za rok 2009 stúpli výdavky štátu o 2,5 miliardy eur.
Na druhej strane Ďurana súhlasí s niektorými úsporami na výdavkovej strane, ktoré navrhli spomínaní ekonómovia. Opatrenia v štúdii však nepovažuje za vyčerpávajúce a navrhuje ich tak doplniť o ďalšie škrty. Medzi nimi je napríklad zníženie dotácií na mzdové a prevádzkové výdavky pre niektoré príspevkové organizácie s duplicitnou činnosťou či zrušenie rodičovských príspevkov pre najbohatších. Možnosťou je tiež zavedenie poplatkov za štúdium vo výške 150 eur za semester alebo spomalenie medziročného rastu výdavkov na výstavbu diaľnic pre rok 2013.
Spolu s takmer 20 ďalšími opatreniami by sa tak podľa Ďuranu na strane výdavkov štátu ušetrilo 670 miliónov eur. Spolu s opatreniami zo štúdie ekonómov Horvátha a Ódora by bola úspora celkovo zhruba 1,6 miliardy eur. "Je pritom zrejmé, že súčet aj tohto limitovaného zoznamu opatrení by spolu s uvedenou štúdiou dostal schodok pod 3 % s rezervou, ktorá tak predstavuje priestor pre novú vládu na uplatňovanie priorít," uzavrel Ďurana.
Ľudia s ročným príjmom nad 33.000 eur by mali namiesto základnej 19-% sadzby platiť daň vo výške 25 %. Vyššie zdanené majú byť aj firmy s ročným obratom nad 1 milión eur, a to sadzbou 22 %. Smer-SD uvažuje aj o zdanení vyplatených dividend dodatočnou daňou vo výške 5 %.
Nová vláda takisto počíta so zvýšením záťaže pre finančný sektor. Predstavitelia strany už dlhší čas avizujú svoj plán zvýšiť mimoriadny bankový odvod schválený ešte predchádzajúcou vládou. Ten je v súčasnosti na úrovni 0,4 % z vybraných bankových pasív, Smer-SD už v minulosti navrhoval jeho zvýšenie na 0,7 %.
Zvýšenie daní sa podľa ekonómov javí ako nevyhnutné
Zvýšenie daňového zaťaženia na Slovensku je pravdepodobne nevyhnutné. Vo svojej štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru? to tvrdia ekonómovia Michal Horváth a Ľudovít Ódor, pracujúci aj s údajmi Inštitútu finančnej politiky (IFP). "Aj Slovensko bude musieť veľmi výrazne konsolidovať v nasledujúcich rokoch, s negatívnym dopadom na hospodársku aktivitu, ako aj na čisté príjmy veľkej skupiny obyvateľov a firiem," avizujú autori.
Podľa nich bude musieť nová vláda pripraviť do konca volebného obdobia konsolidáciu verejných financií vo výške 2,5 až 3,3 miliardy eur. Bez zvýšenia daní to však podľa ekonómov nebude možné. Ako možné východisko navrhujú dva scenáre, ktoré počítajú so zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH), ako aj rovnej dane.
Hoci bude miera zvyšovania daní v konečnom dôsledku závisieť od politických preferencií či od makroekonomického vývoja, autori navrhujú zvýšenie DPH z doterajších 10 % a 20 % na jednotných 21 %. Druhý scenár ráta s rovnou daňou v maximálnej výške 24 % a s DPH na úrovni 22 %.
Potrebných je však podľa ekonómov aj množstvo iných opatrení ako reforma dôchodkového systému, zdravotníctva či daní a odvodov. Takisto zvýšenie environmentálnych daní a spotrebných daní, najmä na alkohol. "Veľmi vážnou témou pre budúcu vládu bude boj proti daňovým únikom. V porovnaní s makroekonomickou základňou je na Slovensku výber DPH veľmi nízky," upozornili autori štúdie.
Medzi možnosti, ako získať dodatočné peniaze do rozpočtu, ekonómovia Horváth a Ódor zaraďujú aj také špecifické návrhy ako zavedenie registračnej dane z automobilov či zdanenie sladených nealkoholických nápojov.
INESS tvrdí, že dane zvyšovať netreba
Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) netreba na Slovensku v rámci konsolidácie verejných financií zvyšovať dane. Možnosti konsolidácie verejných financií cez výdavkovú stranu sú totiž podľa inštitútu podstatne vyššie, než konštatuje analýza Ako zakopať rozpočtovú sekeru? od ekonómov Michala Horvátha a Ľudovíta Ódora.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu je dosiahnutie 3-% schodku verejných financií v budúcom roku reálne aj bez zvyšovania daní. Prijatie úspor pritom nevyžaduje zmenu charakteru a základných funkcií verejnej správy. "Zvyšovanie celkových daňových príjmov štátu nie je nevyhnutnosťou, ale politickým názorom predkladateľov takéhoto návrhu," myslí si Ďurana.
Autori v štúdii vyjadrujú názor, že nie je možné znížiť v priebehu necelých dvoch rokov výdavky štátu o 4,5 %. Podľa Ďuranu je síce potrebných 1,25 miliardy eur vysoká suma, rozhodne však nie je nemožné ju dosiahnuť. Len za rok 2009 stúpli výdavky štátu o 2,5 miliardy eur.
Na druhej strane Ďurana súhlasí s niektorými úsporami na výdavkovej strane, ktoré navrhli spomínaní ekonómovia. Opatrenia v štúdii však nepovažuje za vyčerpávajúce a navrhuje ich tak doplniť o ďalšie škrty. Medzi nimi je napríklad zníženie dotácií na mzdové a prevádzkové výdavky pre niektoré príspevkové organizácie s duplicitnou činnosťou či zrušenie rodičovských príspevkov pre najbohatších. Možnosťou je tiež zavedenie poplatkov za štúdium vo výške 150 eur za semester alebo spomalenie medziročného rastu výdavkov na výstavbu diaľnic pre rok 2013.
Spolu s takmer 20 ďalšími opatreniami by sa tak podľa Ďuranu na strane výdavkov štátu ušetrilo 670 miliónov eur. Spolu s opatreniami zo štúdie ekonómov Horvátha a Ódora by bola úspora celkovo zhruba 1,6 miliardy eur. "Je pritom zrejmé, že súčet aj tohto limitovaného zoznamu opatrení by spolu s uvedenou štúdiou dostal schodok pod 3 % s rezervou, ktorá tak predstavuje priestor pre novú vládu na uplatňovanie priorít," uzavrel Ďurana.
