Valletta 18. mája (TASR) - Ekonomicky silnejšie štáty eurozóny by mohli využiť svoje nízke náklady na obsluhu dlhu na podporu oživenia ekonomiky krajín zápasiacich s dlhovou krízou. Povedal to dnes na finančnej konferencii FinanceMalta člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Josef Bonnici.

Kombinácia úsporných opatrení a slabého rastu hrozí podľa neho posunutím ekonomiky eurozóny na zostupnú špirálu, pričom dôsledky pretrvávajúcej dlhovej krízy sa zatiaľ nedajú odhadnúť.

Rozsiahle škrty jednoznačne povedú k oslabeniu ekonomík a mali by sa nejakým spôsobom zmierniť, dodal Bonnici s tým, že ekonomiky, ktoré sú na tom lepšie, by mohli pomôcť pri zafinancovaní oživenia slabších susedov.

"Nie všetky členské štáty (eurozóny) sú na tom ekonomicky zle a bolo by vhodné zvážiť ďalšie možnosti financovania, najmä, ak výnosy štátnych dlhopisov niektorých členských krajín sú dosť nízke," povedal Bonnici, ktorý stojí na čele maltskej centrálnej banky.

V poslednom období sa stále viac dostáva do popredia otázka, či prísne úsporné opatrenia sú schopné vyriešiť európsku dlhovú krízu, najmä po tom, čo v dôsledku nesúhlasu s úspornými opatreniami nedokázali grécke strany po parlamentných voľbách vytvoriť vládu. Navyše, nespokojnosť obyvateľstva rastie aj v Španielsku.

Väčší dôraz na rast požaduje aj nový francúzsky prezident Francois Hollande a v tomto smere sa znovu ozvala Európska komisia. Začiatkom tohto týždňa komisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia opäť vyzval na vydávanie spoločných dlhopisov eurozóny. Nemecko a s ním aj niektoré severské krajiny však takýto postup odmietajú. Trvajú na tom, že úspory sú nevyhnutné a štáty, ktoré získali záchranné balíky od EÚ a MMF, musia stanovené podmienky dodržať.