Bratislava 18. júna (TASR) - Európske smernice, týkajúce sa energetickej hospodárnosti, nenariaďujú povinné zatepľovanie, chcú však rozhýbať obnovu budov. Záväzok zvýšenia tempa obnovy, vyplývajúci zo smernice o energetickej hospodárnosti budov, netreba vnímať ako prekážku, ale skôr ako ekonomickú príležitosť. Informovala o tom platforma Budovy pre budúcnosť (BPB).

Cieľom európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov je, aby sektor budov prispel k zníženiu emisií do roku 2030 a dosiahla sa dekarbonizácia fondu budov do roku 2050.

"Je pravda, že jeden z kľúčových prvkov tejto revízie smernice je, že EÚ sa chce zamerať na obnovu energeticky najhorších budov. Neznamená to však, že majitelia budú teraz povinní zatepľovať. Ľudia nemusia mať obavy. Smernica je povinnosť štátu, nie vlastníkov," upozornila riaditeľka platformy BPB Katarína Nikodemová. Dodala, že na preklopenie smernice do národnej legislatívy majú členské štáty EÚ dva roky.

Podľa Nikodemovej obnova budov môže ich majiteľom priniesť kvalitnejšie a modernejšie bývanie, zvýšenie hodnoty budovy či nižšie náklady na energie i lepšiu kvalitu ovzdušia. Pripomenula, že podľa európskej smernice by sa mala do roku 2030 dosiahnuť na bytových a rodinných domoch úspora 16 % oproti roku 2020.

"Revízia smernice je pre Slovensko skvelá príležitosť, ako naštartovať renovačné tempo. Pre výrobcov a plánovanie kapacít bude zásadné, aké ciele si stanoví renovačná stratégia a národný plán obnovy postavený na analýze budov a ich spotreby energie," uviedla výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií Marcela Kubů.

V poradí štvrtá revízia európskej smernice o efektívnosti budov obsahuje množstvo nových politík i posilnenie a úpravu tých existujúcich, ktoré členské štáty EÚ už implementovali, priblížila platforma BPB. Smernica prináša aj nástroj pasportov obnovy budov či posilnenie finančných stimulov. Platforma BPB pripomenula, že smernica zavádza aj ambicióznejšie štandardy pre nové budovy.