Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nadzemná dráha má prepraviť za hodinu od 3000 do 4000 ľudí. Čas jazdy by mal trvať od 8 do 10 minút. Dráha môže mať tri až 22 pilierov, 40 či 90 kabín a maximálnu výšku trate 34 alebo 74 metrov.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 6. apríla (TASR/TABLET.TV) – Elektrickú nadzemnú dráhu, ktorou zvažuje developer HB Reavis v Bratislave spojiť lokalitu Nivy s mestskou časťou Petržalka, chcú prepojiť so železnicou. Investor už uvažuje nad vybudovaním novej železničnej zastávky v Petržalke. "Máme technicky overené, že sa tu dá vybudovať. Radi by sme ju prepojili s parkovacím domom a novou autobusovou stanicou," priblížil generálny riaditeľ HB Reavis pre Slovensko Adrián Rác. Spolu zo zástupcami samospráv i odborníkmi na dopravu sa zúčastnil dnes odbornej konferencie k lanovke, ktorú v hlavnom meste zorganizoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK).
V územnom pláne sa podľa Ráca počíta v Petržalke s terminálom integrovanej dopravy, ktorý navrhujú presunúť bližšie k Ekonomickej univerzite. "Po výstavbe autobusovej stanice by sme radi priniesli mestu alternatívny spôsob prepravy, ktorý umožní spojiť železnicu, záchytný parkovací dom a novú autobusovú stanicu," spresnil.
Vybudovanie dráhy by malo stáť okolo 50 miliónov eur. Jej trasa je už vytýčená. Východisková stanica má byť na petržalskej strane približne oproti Ekonomickej univerzite. Ďalšia zástavka je možná pri Moste Apollo v Petržalke, tretia pri pozemku Ryba na Prístavnej ulici a posledná v zóne Nivy. "V diskusii sú tri druhy nadzemnej dráhy. Jednolanová, dvojlanová a trojlanová," podotkol Rác. Nadzemná dráha má prepraviť v jednom smere za hodinu od 3000 do 4000 ľudí. Čas jazdy by mal trvať od ôsmich do desiatich minút. Dráha môže mať tri až 22 pilierov, 40 či 90 kabín a maximálnu výšku trate 34 alebo 74 metrov.
Niektorí bratislavskí mestskí poslanci developera vyzvali, aby peniaze investoval radšej do výstavby električkových tratí ako do lanovej dráhy. Rác tvrdí, že systém nadzemnej dráhy skôr nadväzuje na regionálnu dopravu a nemôžu investovať stámilióny eur do električky. "Nemôžeme vybudovať nový most a keby sa aj vybudoval, nemáme na to naviazané komunikácie. Jediné rozumné riešenie je vzduchom prepraviť ľudí zo železnice, prípade ich zastaviť v Petržalke pri obchvate a dopraviť ich do cieľovej destinácie," vysvetlil s tým, že v rámci svojich projektov električkovú dopravu podporujú. Podľa neho sa dá uvažovať aj nad traťou dráhy až na koniec Petržalky.
Predseda BSK Pavol Frešo uviedol, že tento dopravný systém by mohol byť alternatívou k električke. "Ak nám pribudne kapacita skoro jednej električkovej trate v rámci Bratislavy, to je strašne príťažlivé. Výrazne to posilní mobilitu medzi pravým a ľavým brehom Dunaja," povedal.
Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava tvrdí, že lanovka bude osožná pre internú dopravu v rámci projektu HB Reavis, medzi Novým Lidom a autobusovou stanicou. Plánovaná je však podľa neho ako izolovaný systém. "Bolo by vhodné, aby sa investor zamyslel, či nespojiť sily s mestom a financie, ktoré mieni investovať do tohto projektu, dá radšej do rozvoja električkovej dopravy a napojí autobusovú stanicu na električkovú sieť," skonštatoval.
V územnom pláne sa podľa Ráca počíta v Petržalke s terminálom integrovanej dopravy, ktorý navrhujú presunúť bližšie k Ekonomickej univerzite. "Po výstavbe autobusovej stanice by sme radi priniesli mestu alternatívny spôsob prepravy, ktorý umožní spojiť železnicu, záchytný parkovací dom a novú autobusovú stanicu," spresnil.
Vybudovanie dráhy by malo stáť okolo 50 miliónov eur. Jej trasa je už vytýčená. Východisková stanica má byť na petržalskej strane približne oproti Ekonomickej univerzite. Ďalšia zástavka je možná pri Moste Apollo v Petržalke, tretia pri pozemku Ryba na Prístavnej ulici a posledná v zóne Nivy. "V diskusii sú tri druhy nadzemnej dráhy. Jednolanová, dvojlanová a trojlanová," podotkol Rác. Nadzemná dráha má prepraviť v jednom smere za hodinu od 3000 do 4000 ľudí. Čas jazdy by mal trvať od ôsmich do desiatich minút. Dráha môže mať tri až 22 pilierov, 40 či 90 kabín a maximálnu výšku trate 34 alebo 74 metrov.
Niektorí bratislavskí mestskí poslanci developera vyzvali, aby peniaze investoval radšej do výstavby električkových tratí ako do lanovej dráhy. Rác tvrdí, že systém nadzemnej dráhy skôr nadväzuje na regionálnu dopravu a nemôžu investovať stámilióny eur do električky. "Nemôžeme vybudovať nový most a keby sa aj vybudoval, nemáme na to naviazané komunikácie. Jediné rozumné riešenie je vzduchom prepraviť ľudí zo železnice, prípade ich zastaviť v Petržalke pri obchvate a dopraviť ich do cieľovej destinácie," vysvetlil s tým, že v rámci svojich projektov električkovú dopravu podporujú. Podľa neho sa dá uvažovať aj nad traťou dráhy až na koniec Petržalky.
Predseda BSK Pavol Frešo uviedol, že tento dopravný systém by mohol byť alternatívou k električke. "Ak nám pribudne kapacita skoro jednej električkovej trate v rámci Bratislavy, to je strašne príťažlivé. Výrazne to posilní mobilitu medzi pravým a ľavým brehom Dunaja," povedal.
Martin Fundárek z iniciatívy Lepšia doprava tvrdí, že lanovka bude osožná pre internú dopravu v rámci projektu HB Reavis, medzi Novým Lidom a autobusovou stanicou. Plánovaná je však podľa neho ako izolovaný systém. "Bolo by vhodné, aby sa investor zamyslel, či nespojiť sily s mestom a financie, ktoré mieni investovať do tohto projektu, dá radšej do rozvoja električkovej dopravy a napojí autobusovú stanicu na električkovú sieť," skonštatoval.
