Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nachádza sa tu päť polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny aj triedený odpad.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 3. mája (TASR/TABLET.TV) - Prvé stanovište polopodzemných kontajnerov v Bratislave umiestnili v novej mestskej štvrti Zuckermandel, v celku Žižkova. Nachádza sa tu päť polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny aj triedený odpad. Ich výhoda je najmä v objeme, ktorý je väčší ako pri klasických zberných nádobách. Sú taktiež hygienickejšie a zaberajú štyri– až päťkrát menšiu plochu v porovnaní s konvenčnými nádobami na odpad. Hlavné mesto takéto kontajnery plánuje umiestniť aj v Ružinove, Petržalke a vo Vrakuni.
Nainštalovaním prvých polopodzemných kontajnerov začína podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala Bratislava postupne odstraňovať jeden z najväčších problémov verejných priestranstiev. "Tým problémom je, že centrálnym bodom ulice sú odpadové koše, ktoré sú otvorené a odpadky sú rozfúkané po ulici. Som preto rád, že môžeme ukázať Bratislavčanom, že máme na to riešenie, aké poznáme zo svetových metropol," povedal primátor.
Kontajnery na zmesový komunálny odpad, papier a plasty majú objem päť metrov kubických (m3). Kontajner na sklo je v objeme tri m3. Jeden polopodzemný kontajner s objemom päť m3 dokáže nahradiť šesť kusov 1100-litrových kontajnerov a 55 kusov 120-litrových kontajnerov.
Generálny riaditeľ mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Branislav Cimerman vyzdvihol najmä estetickú stránku polopodzemných kontajnerov. "V každom takomto kontajneri je aj senzor, ktorý má hlásiť naplnenie samotného kontajnera. Je to z logistického hľadiska veľká výhoda, že nebudeme musieť chodiť v pravidelných intervaloch, ale len vtedy, ak vznikne potreba vysypať kontajner. Ďalšou výhodou je samotná kapacita, ktorá je v podzemí a šetrí sa tak aj miesto," priblížil. Keďže chlad zeme spomaľuje rozklad baktérií, redukuje sa tým podľa Cimermana aj zápach z týchto kontajnerov.
Polopodzemný kontajner tvorí zberné vrece umiestnené v hĺbke zhruba 1,5 metra, telo šachty, opláštenie, oceľová konštrukcia s okom na vývoz, hlavné veko a veko plniaceho otvoru. Konštrukcia polopodzemných kontajnerov zároveň bráni prístupu zvierat a hmyzu. Celkové náklady na vybudovanie takéhoto polopodzemného kontajnerového stanoviska dosahujú podľa OLO okolo 19.000 eur.
V rámci pilotného projektu polopodzemných kontajnerov v Bratislave vzniknú okrem lokality Žižkova ďalšie stanovištia v lokalitách Družicová 1 – 10 v mestskej časti Ružinov, Budatínska 17 v mestskej časti Petržalka a Stavbárska 34 – 38 a 40 – 42 v mestskej časti Vrakuňa. Záujem o realizáciu projektu podľa OLO už prejavilo 23 správcovských spoločností.
Medzi dôležité kritériá v rámci rozhodovacieho procesu patrili usporiadané majetkovoprávne vzťahy, dostupnosť pre zvozovú techniku, dispozičné riešenie miesta a hustota inžinierskych sietí. Mesto nevylučuje umiestnenie polopodzemných kontajnerov aj v iných častiach Bratislavy.
Nainštalovaním prvých polopodzemných kontajnerov začína podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala Bratislava postupne odstraňovať jeden z najväčších problémov verejných priestranstiev. "Tým problémom je, že centrálnym bodom ulice sú odpadové koše, ktoré sú otvorené a odpadky sú rozfúkané po ulici. Som preto rád, že môžeme ukázať Bratislavčanom, že máme na to riešenie, aké poznáme zo svetových metropol," povedal primátor.
Kontajnery na zmesový komunálny odpad, papier a plasty majú objem päť metrov kubických (m3). Kontajner na sklo je v objeme tri m3. Jeden polopodzemný kontajner s objemom päť m3 dokáže nahradiť šesť kusov 1100-litrových kontajnerov a 55 kusov 120-litrových kontajnerov.
Generálny riaditeľ mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) Branislav Cimerman vyzdvihol najmä estetickú stránku polopodzemných kontajnerov. "V každom takomto kontajneri je aj senzor, ktorý má hlásiť naplnenie samotného kontajnera. Je to z logistického hľadiska veľká výhoda, že nebudeme musieť chodiť v pravidelných intervaloch, ale len vtedy, ak vznikne potreba vysypať kontajner. Ďalšou výhodou je samotná kapacita, ktorá je v podzemí a šetrí sa tak aj miesto," priblížil. Keďže chlad zeme spomaľuje rozklad baktérií, redukuje sa tým podľa Cimermana aj zápach z týchto kontajnerov.
Polopodzemný kontajner tvorí zberné vrece umiestnené v hĺbke zhruba 1,5 metra, telo šachty, opláštenie, oceľová konštrukcia s okom na vývoz, hlavné veko a veko plniaceho otvoru. Konštrukcia polopodzemných kontajnerov zároveň bráni prístupu zvierat a hmyzu. Celkové náklady na vybudovanie takéhoto polopodzemného kontajnerového stanoviska dosahujú podľa OLO okolo 19.000 eur.
V rámci pilotného projektu polopodzemných kontajnerov v Bratislave vzniknú okrem lokality Žižkova ďalšie stanovištia v lokalitách Družicová 1 – 10 v mestskej časti Ružinov, Budatínska 17 v mestskej časti Petržalka a Stavbárska 34 – 38 a 40 – 42 v mestskej časti Vrakuňa. Záujem o realizáciu projektu podľa OLO už prejavilo 23 správcovských spoločností.
Medzi dôležité kritériá v rámci rozhodovacieho procesu patrili usporiadané majetkovoprávne vzťahy, dostupnosť pre zvozovú techniku, dispozičné riešenie miesta a hustota inžinierskych sietí. Mesto nevylučuje umiestnenie polopodzemných kontajnerov aj v iných častiach Bratislavy.
