Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak si chce priemerná štvorčlenná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mala dávať aspoň 10 % z príjmov, teda v tomto prípade 140 eur.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Miera úspor Slovákov sa z regionálneho pohľadu značne líši. Kým Bratislavčania majú v priemere našetrených na sporiacich účtoch vyše 3000 eur, napríklad Košičania majú o polovicu menej. Súvisí to s ekonomickou situáciou v jednotlivých regiónoch. Vyššia nezamestnanosť a nižšie platy na východe krajiny ľuďom neumožňujú sa dostatočne pripraviť na nečakané finančné výdavky.
"Prieskum ukázal, že regionálne rozdiely pretrvávajú. Najmenej si dokážu usporiť ľudia v Banskej Bystrici, kde sa nasporená suma mesačne pohybuje na úrovni 163 eur. Na porovnanie, v Bratislave ide o výšku 319 eur," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Platí, že najviac si dokážu usporiť ľudia bez záväzkov. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak, najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur. Dokopy majú v priemere na sporiacich účtoch zhruba 1300 eur. Druhou najsporivejšou skupinou ľudí sú vydaté ženy a ženatí muži. Tí majú na účtoch v sporení vyše 2000 eur.
Ak si chce priemerná štvorčlenná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mala dávať aspoň 10 % z príjmov, teda v tomto prípade 140 eur. Podľa analytičky im v tomto prípade každý mesiac zhltnú nájomné, energie, školné, stravné, a prípadne splátky úverov, približne 70 % z ich príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by mala byť na úrovni 2940 eur.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze z dôvodu finančnej rezervy, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporí sa však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. "Podľa nášho prieskumu na šetrenie do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovice Slovákov. Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu," komentuje analytička.
"Prieskum ukázal, že regionálne rozdiely pretrvávajú. Najmenej si dokážu usporiť ľudia v Banskej Bystrici, kde sa nasporená suma mesačne pohybuje na úrovni 163 eur. Na porovnanie, v Bratislave ide o výšku 319 eur," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Platí, že najviac si dokážu usporiť ľudia bez záväzkov. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak, najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur. Dokopy majú v priemere na sporiacich účtoch zhruba 1300 eur. Druhou najsporivejšou skupinou ľudí sú vydaté ženy a ženatí muži. Tí majú na účtoch v sporení vyše 2000 eur.
Ak si chce priemerná štvorčlenná slovenská domácnosť s mesačným príjmom 1400 eur šetriť na nečakané finančné výdavky, bokom by mala dávať aspoň 10 % z príjmov, teda v tomto prípade 140 eur. Podľa analytičky im v tomto prípade každý mesiac zhltnú nájomné, energie, školné, stravné, a prípadne splátky úverov, približne 70 % z ich príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by mala byť na úrovni 2940 eur.
Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka, musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze z dôvodu finančnej rezervy, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Sporí sa však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. "Podľa nášho prieskumu na šetrenie do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovice Slovákov. Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu," komentuje analytička.
