Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tepláreň sa v súvislosti s rozsudkom plánuje obrátiť na Fond národného majetku (FNM) SR, ktorý je jej 100-% akcionárom, s návrhmi riešenia.
Autor TASR
Bratislava 30. júna (TASR) – Štátna spoločnosť Bratislavská teplárenská (BAT), a. s., prehrala 11 rokov trvajúci súdny spor o odbere tepla so spoločnosťou Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre, za ktorou stojí investičná skupina Penta. Krajský súd v Bratislave dnes potvrdil rozsudok prvostupňového súdu z roku 2011 a rozhodol, že tepláreň musí Pente zaplatiť viac ako 26,3 milióna eur.
"Penta je ochotná riešiť zaplatenie pohľadávky voči BAT aj mimosúdne, napríklad formou splátkového kalendára tak, aby zaplatenie žalovanej sumy neohrozilo prevádzku BAT," reagoval hovorca skupiny Martin Danko.
Tepláreň sa v súvislosti s rozsudkom plánuje obrátiť na Fond národného majetku (FNM) SR, ktorý je jej 100-% akcionárom, s návrhmi riešenia. "Spoločnosť BAT nedisponuje takým veľkým objemom finančných prostriedkov, aby ich mohla uhradiť zo svojej výrobno-obchodnej činnosti," uviedla v reakcii pre TASR hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková s tým, že spoločnosť využije všetky dostupné legislatívne kroky. Voči rozsudku nie je možné odvolanie.
Predmetom sporu bola zmluva o povinnom odbere tepla z bratislavského paroplynu. Zmluvu podpísali v roku 1999 štátne spoločnosti Paroplynový cyklus (PPC) a jej majoritný akcionár – Západoslovenské energetické závody (ZEZ). Projekt paroplynu bol financovaný z dlhodobého 15-ročného úveru od Európskej investičnej banky vo výške takmer 51 miliónov eur. Zmyslom kontraktu s BAT bolo garantovať platobnú schopnosť PPC splácať poskytnutý úver, za ktorý poskytol garanciu štát.
Zmluva bola založená na princípe "take or pay", to znamená, že závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od paroplynu neodobrali. Spoločnosť BAT ju zdedila po rozdelení ZEZ v roku 2001. Teplárni sa kontrakt od začiatku nepáčil, pretože mala vlastné výrobné zdroje, ktorými bola podľa vlastných slov schopná nahradiť produkciu tepla v potrebnom rozsahu. Argumentovala tiež klesajúcou spotrebou tepla z dôvodu úsporných opatrení na strane zákazníkov.
Penta sa dostala do bratislavského paroplynu vďaka privatizácii v roku 2004. V privatizačnej zmluve sa zaviazala pristúpiť k úprave podmienok zmluvy s BAT, k čomu došlo uzatvorením novej zmluvy s teplárňou v roku 2006. "Od roku 2006 až do konca roku 2013 bola medzi PPC a BAT uzatvorená nová zmluva, ktorej plnenie a platnosť nebola žiadnou zo zmluvných strán spochybnená," priblížil Danko.
Spory zmluvných strán o poplatky za neodber, ktoré sa začali neplatením faktúr v roku 2000, však neboli vyriešené. BAT odmietla zaplatiť žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, a tak dlžná suma postupne narástla až na súčasných vyše 26,3 milióna eur. Platnosť zmluvy vypršala koncom minulého roka. Penta sa bratislavský paroplynový cyklus rozhodla predať s odôvodnením, že už nechce nateraz podnikať v energetike. Zostávajúcu časť úveru skupina vyplatila ešte v roku 2007, čím došlo aj k vyviazaniu povinností štátu a zániku štátnej záruky za tento úver.
"Penta je ochotná riešiť zaplatenie pohľadávky voči BAT aj mimosúdne, napríklad formou splátkového kalendára tak, aby zaplatenie žalovanej sumy neohrozilo prevádzku BAT," reagoval hovorca skupiny Martin Danko.
Tepláreň sa v súvislosti s rozsudkom plánuje obrátiť na Fond národného majetku (FNM) SR, ktorý je jej 100-% akcionárom, s návrhmi riešenia. "Spoločnosť BAT nedisponuje takým veľkým objemom finančných prostriedkov, aby ich mohla uhradiť zo svojej výrobno-obchodnej činnosti," uviedla v reakcii pre TASR hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková s tým, že spoločnosť využije všetky dostupné legislatívne kroky. Voči rozsudku nie je možné odvolanie.
Predmetom sporu bola zmluva o povinnom odbere tepla z bratislavského paroplynu. Zmluvu podpísali v roku 1999 štátne spoločnosti Paroplynový cyklus (PPC) a jej majoritný akcionár – Západoslovenské energetické závody (ZEZ). Projekt paroplynu bol financovaný z dlhodobého 15-ročného úveru od Európskej investičnej banky vo výške takmer 51 miliónov eur. Zmyslom kontraktu s BAT bolo garantovať platobnú schopnosť PPC splácať poskytnutý úver, za ktorý poskytol garanciu štát.
Zmluva bola založená na princípe "take or pay", to znamená, že závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od paroplynu neodobrali. Spoločnosť BAT ju zdedila po rozdelení ZEZ v roku 2001. Teplárni sa kontrakt od začiatku nepáčil, pretože mala vlastné výrobné zdroje, ktorými bola podľa vlastných slov schopná nahradiť produkciu tepla v potrebnom rozsahu. Argumentovala tiež klesajúcou spotrebou tepla z dôvodu úsporných opatrení na strane zákazníkov.
Penta sa dostala do bratislavského paroplynu vďaka privatizácii v roku 2004. V privatizačnej zmluve sa zaviazala pristúpiť k úprave podmienok zmluvy s BAT, k čomu došlo uzatvorením novej zmluvy s teplárňou v roku 2006. "Od roku 2006 až do konca roku 2013 bola medzi PPC a BAT uzatvorená nová zmluva, ktorej plnenie a platnosť nebola žiadnou zo zmluvných strán spochybnená," priblížil Danko.
Spory zmluvných strán o poplatky za neodber, ktoré sa začali neplatením faktúr v roku 2000, však neboli vyriešené. BAT odmietla zaplatiť žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, a tak dlžná suma postupne narástla až na súčasných vyše 26,3 milióna eur. Platnosť zmluvy vypršala koncom minulého roka. Penta sa bratislavský paroplynový cyklus rozhodla predať s odôvodnením, že už nechce nateraz podnikať v energetike. Zostávajúcu časť úveru skupina vyplatila ešte v roku 2007, čím došlo aj k vyviazaniu povinností štátu a zániku štátnej záruky za tento úver.
