Brazília vlastní tretie najväčšie zásoby vzácnych zemín na svete.
Autor TASR
Rio de Janeiro 22. júna (TASR) - Brazília má veľké ambície, chce vybudovať priemysel vzácnych zemín, keďže západné ekonomiky sa snažia zabezpečiť si tieto kovy potrebné pri výrobe špičkovej techniky. Chcela by pritom prelomiť dominanciu Číny v dodávateľskom reťazci. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Výhodou Brazílie sú nízke náklady na pracovnú silu, čistá energia, zavedené normy a blízkosť koncových trhov vrátane prvého závodu na výrobu magnetov v Latinskej Amerike, ktorý by sa mohol stať jej kľúčovým odberateľom.
Ale technické problémy a nervózni veritelia predstavujú výzvy pre ambície latinskoamerickej krajiny dostať sa medzi päť najväčších svetových producentov vzácnych zemín.
Tempo rozvoja brazílskych projektov v oblasti vzácnych zemín bude takisto skúškou toho, aký úspešný môže byť Západ pri budovaní nového pokročilého priemyslu a "prelomení" dominancie Číny v tejto oblasti.
Brazília vlastní tretie najväčšie zásoby vzácnych zemín na svete. Prvá baňa na vzácne zeminy v krajine, Serra Verde, začala tento rok komerčnú výrobu.
Produkcia má podľa analytikov aj investorov rásť podporovaná stimulmi od západných vlád, ktoré pomáhajú aj urýchliť rafináciu a spracovanie vzácnych zemín.
USA a ich spojenci, ktorí sú takmer úplne závislí od Číny, pokiaľ ide o kovy a magnety vzácnych zemín, sa rozhodli vybudovať separátny dodávateľský reťazec do roku 2027 po problémoch so zásobovaním počas pandémie ochorenia Covid-19.
Čína minulý rok vyprodukovala 240.000 metrických ton vzácnych zemín, čo je viac ako päťnásobok ďalšieho veľkého producenta, USA. Spracováva pritom približne 90 % celosvetových dodávok vzácnych zemín na permanentné magnety používané vo všetkom od veterných turbín po elektrické vozidlá a rakety.
V prípade bane Serra Verde však trvalo 15 rokov, kým začala s produkciou. Očakáva sa, že tento rok vyprodukuje 5000 ton a do roku 2030 by mohla produkciu zdvojnásobiť, uviedol jej generálny riaditeľ.
Brazília by mohla mať do roku 2030 ďalšie dve alebo tri bane na vzácne zeminy, čím potenciálne prekročí súčasnú ročnú produkciu Austrálie, povedal Reg Spencer, analytik spoločnosti Canaccord.
Jednou z hlavných prekážok je prepad cien vzácnych zemín o 70 % za uplynulé dva roky, čo spoločnostiam sťažilo získavanie finančných prostriedkov na ťažbu a spracovanie.
Ďalšou prekážkou sú technické problémy. Na rozdiel od Číny mnohé západné spoločnosti stále zdokonaľujú zložité procesy výroby kovov vzácnych zemín, čo si vyžaduje veľké financie a brzdí projekty.
Na ich urýchlenie vytvorila brazílska vláda vo februári fond na financovanie strategických projektov v oblasti nerastov vrátane vzácnych zemín.
Chce takisto vybudovať priemysel na transformáciu týchto minerálov na zliatiny pre batérie, veterné turbíny a elektromotory.
V každom prípade Brazília má príležitosť aj potenciál stať sa svetovou alternatívou k Číne v oblasti vzácnych zemín.
Výhodou Brazílie sú nízke náklady na pracovnú silu, čistá energia, zavedené normy a blízkosť koncových trhov vrátane prvého závodu na výrobu magnetov v Latinskej Amerike, ktorý by sa mohol stať jej kľúčovým odberateľom.
Ale technické problémy a nervózni veritelia predstavujú výzvy pre ambície latinskoamerickej krajiny dostať sa medzi päť najväčších svetových producentov vzácnych zemín.
Tempo rozvoja brazílskych projektov v oblasti vzácnych zemín bude takisto skúškou toho, aký úspešný môže byť Západ pri budovaní nového pokročilého priemyslu a "prelomení" dominancie Číny v tejto oblasti.
Brazília vlastní tretie najväčšie zásoby vzácnych zemín na svete. Prvá baňa na vzácne zeminy v krajine, Serra Verde, začala tento rok komerčnú výrobu.
Produkcia má podľa analytikov aj investorov rásť podporovaná stimulmi od západných vlád, ktoré pomáhajú aj urýchliť rafináciu a spracovanie vzácnych zemín.
USA a ich spojenci, ktorí sú takmer úplne závislí od Číny, pokiaľ ide o kovy a magnety vzácnych zemín, sa rozhodli vybudovať separátny dodávateľský reťazec do roku 2027 po problémoch so zásobovaním počas pandémie ochorenia Covid-19.
Čína minulý rok vyprodukovala 240.000 metrických ton vzácnych zemín, čo je viac ako päťnásobok ďalšieho veľkého producenta, USA. Spracováva pritom približne 90 % celosvetových dodávok vzácnych zemín na permanentné magnety používané vo všetkom od veterných turbín po elektrické vozidlá a rakety.
V prípade bane Serra Verde však trvalo 15 rokov, kým začala s produkciou. Očakáva sa, že tento rok vyprodukuje 5000 ton a do roku 2030 by mohla produkciu zdvojnásobiť, uviedol jej generálny riaditeľ.
Brazília by mohla mať do roku 2030 ďalšie dve alebo tri bane na vzácne zeminy, čím potenciálne prekročí súčasnú ročnú produkciu Austrálie, povedal Reg Spencer, analytik spoločnosti Canaccord.
Jednou z hlavných prekážok je prepad cien vzácnych zemín o 70 % za uplynulé dva roky, čo spoločnostiam sťažilo získavanie finančných prostriedkov na ťažbu a spracovanie.
Ďalšou prekážkou sú technické problémy. Na rozdiel od Číny mnohé západné spoločnosti stále zdokonaľujú zložité procesy výroby kovov vzácnych zemín, čo si vyžaduje veľké financie a brzdí projekty.
Na ich urýchlenie vytvorila brazílska vláda vo februári fond na financovanie strategických projektov v oblasti nerastov vrátane vzácnych zemín.
Chce takisto vybudovať priemysel na transformáciu týchto minerálov na zliatiny pre batérie, veterné turbíny a elektromotory.
V každom prípade Brazília má príležitosť aj potenciál stať sa svetovou alternatívou k Číne v oblasti vzácnych zemín.