Bratislava 19. júna (TASR) - Hoci ešte nie je rozhodnuté, či Veľká Británia vystúpi alebo ostane v Európskej únii, ľudí zaujíma, ako sa majú zachovať v súvislosti s brexitom a ich peniazmi investovanými v akciových a indexových dôchodkových fondoch a či je pre nich výhodné v neistých časoch presunúť peniaze do bezpečných garantovaných fondov.

Podľa Martina Lenka, portfólio manažéra dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali, je potrebné uvedomiť si, že investičný horizont dôchodkových fondov v 2. pilieri je omnoho dlhší ako napríklad v klasických podielových fondoch, kde predstavuje 2 - 7 rokov. Z tohto pohľadu neistota prameniaca z jednorazových výkyvov na finančnom trhu nepredstavuje pre druhý pilier až také výrazné riziko, keďže možné zníženie hodnoty dôchodkových fondov vplyvom jednorazových šokov je kompenzované práve dlhým investičným horizontom a diverzifikáciou, počas ktorého je možné tieto šoky lepšie vyhladzovať.

V prípade zreálnenia obáv prameniacich z brexitu bude dosah na európsku a britskú ekonomiku, ako aj samotný finančný trh široký. Zasiahnutý nebude len akciový trh, negatívny dosah pocítia aj dlhopisové trhy. Pôjde najmä o dlhopisy krajín a spoločností s  nižším ratingom, ktorý sa ale stále môže nachádzať v investičnom pásme, čo je povolené pásmo pre dôchodkové fondy.

"Nie je preto možné s určitosťou povedať, že dlhopisové fondy budú voči negatívnym dôsledkom brexitu úplne imúnne. Mnohé závisí od kreditnej štruktúry dlhopisovej zložky dôchodkového fondu. Zdravý rozum hovorí, že v neistých časoch je mať lepšie alokované zdroje v menej volatilných a defenzívnych aktívach, no ekonomický dopad brexitu môže mať negatívny dosah aj na takéto aktíva, keďže trh v takýchto prípadoch zvykne reagovať v panike a vytvárať určitý typ reťazovej reakcie," myslí si Lenko.

Odhliadnuc od výsledku brexitu, zdá sa, že nastavenie smerovania menových politík hlavných svetových centrálnych bánk by malo naďalej nahrávať dlhopisom. Nedávno spustený program Európskej centrálnej banky (ECB) na skupovanie korporátnych dlhopisov v eurozóne, pozdržanie zvyšovania hlavných úrokových sadzieb v USA a pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky v Japonsku vytvára predpoklady pre dodatočný rast cien dlhopisov, čo by sa malo pozitívne premietnuť aj do rastu hodnoty dôchodkových jednotiek fondov s dlhopisovou zložkou.

Vývoj akciovej zložky fondov bude podmienený najmä vývojom geopolitickej situácie, ekonomických dát v USA a následných zmenách v postoji americkej centrálnej banky k zrýchleniu alebo ďalšiemu spomaleniu tempa zvyšovania úrokových sadzieb, uzatvára Lenko.